- tých cca 6 m je dané z gravitačných predpokladov a možného podtlaku v systéme, teda nemá nič spoločné so zložemím plynu v potrubí. pokial systém dobre funguje , tak žiadnu hlavicu nepotrebuješ. Ide o normy, ktoré neviem či prikazujú, alebo odporúčajú hlavicu osadiť, a toto pravidlo každý architekt osvojil. Tým nechcem povedať že hlavice aj tento systém nevylepšujú. Aj v sebalepšie navrhnutom a spravenom systéme raz za určitých podmienok môže nastať zahltenie systému, a tým vysatie vody zo zápachových uzávierok, a tým zapáchaniu v interiéry.
Ak použijeme hlavicu tak vždy vylepšujeme funkčnosť bez ohľadu na použitú hlavicu. Ak v tomto duchu pokračujem, tak nasleduje otázka funkčnosť jednotlivých hlavíc. Ak použijem ventilačnú hlavicu, tak mám zabezpečené aj odvetranie plynov aj privzdušmenie prípadného podtlaku v systéme. Privzdušňuvací ventil - hlavica mi z týchto dvoch systémov splní iba jenu funkciu, teda eliminuje podtlak v systéme, ale plyny neodvetrá.
V ďalšom pokračovaní beriem do úvahy údržbu: ventilačná hlavica je mimo interiér, nepotrebuje žiadnu opravu, - údržbu, pokiaľ neodhnije , tak životnosť a funkčnosť hlavice sa rovná životnosti stavby. Toto sa nedá tvrdiť o privzdušňovacej hlavici. Osadzuje sa do interiéru, i keď v niektorých prípadoch do neobývaných častí domu. Ak však dôjde k poruche, zostárnutiu gumeného tesnenia v klapke tak dochádza aj k neželanému odvetraniu plynov, a to potom je jedno, či v obývaných alebo neobývaných častiach. Má však veľkú výhodu oproti ventilačnej hlavici, že netreba prejsť cez strešnú konštrukciu. Teda, ak hlavicu osadíme v prístupnom priestore, a v prípade poruchy máme možnosť opraviť - vymeniť, tak úšetrí trampoty s prechodom cez strechu domu. Na odvetranie poslúži aj revízna šachta, prípadne aj komín napojený na kanalizáciu bez zápachovej uzávierky. Preto oba systémy sú nápomocné, len treba zvoliť tú správnu kombináciu.
(toľko moje vedomosti. )