www.oStavbe.sk

Zdravim stavebnikov,

nepodarilo sa mi zohnat plastove palety, takze teraz na rad prichadza trativod z 200 oranzovych kanalizacnych rur.
Mam cca 175m2 strechy a styry zvody, na kazdy zvod chcem vykopat jamu cca 1m pod povrchom kde dam 16 rur o vyske 1m, teda objem bude cca 0,8mx0,8 = 0,6m3 a na to pripojim drenaznu rurky priemeru 80mm dlhu 10m.
Takto si spravim styri trativody, otazka je ci objem cca 3m3 je dostatocny na zachytenie dazdovej vody zo 175m2 strechy a dlzka trativodu bude cca 50m (pre kazdy zvod 12m fi 80).
Rury kupim 5m narezem na 1m, hrdla mam z ineho pevneho plastu takze nieje problem ulozit rury na zelato aj na stojato, otazka je co je lepsie.
Ak by som ich dal na zezato boli by v hlbke asi 1,5-2m pod povrchom terenu, ak na lezato, tak vrch by bol v 1m hlbke a spodok v 2m hlbke.
Samozrejmostou je obalenie zvazku rur do geotextilie
Takto obaleny “balik” dam do vykopanej jamy, kde na spodok kazdej jamy dam cca 2-3 furiky makadamu frakcie 32-64, a od kazdeho trativodu, teda vodojemu dam cca 10m dlhu drenaznu uru na tratenie vody priemeru 80mm tiez obalenu geotextiliou.

Zatial ma nenapada lepsie riesenie, toto chcem robit tebnto vikend

Dakujem za cenne rady a napady

ja mam 155m2 strechy 4 zvody, pod zvodom mam 200l sud, pri normalnej burke (trvanie 2hod) je sud z 3/4 plny, pri poriadnom lejaku sa naplni do
30-40min potom preteka...

pri dnesnom stave mozes podla mna kludne pocitat zrazky na urovni 100mm co predstavuje 100l na m2 pri streche 175m2 to bude 17.5 m3 takze 3m3 ak je to celkovo je nic.
Pozor na umiestnenie trativodu aby to nebolo velmi blizko domu. A tiez aby si jeho umiestnenim nekomplikoval situaciu susedom.

myslím, že jednorazovo 100 mm zrážok je trochu veľa

edit. vzápätí ako som dopísal príspevok som trocha pogooglil a našiel som toto http://regionvt.sk/aktuality/346-nebezp ... -lete.html
takže v extrémnych prípadoch to asi možné je, ale bežne to bude oveľa menej

nepamatam teraz presne ale bud minuly rok alebo predminuly bola lokalna povoden v Ziline t.j kanalizacia nestacila a voda isla po ulici /este to nezaplavilo domy/ a vtedy padlo 40mm. Vcera vystupil meteorolog s odkazom ze musime si zvyknut ze padne nie 90mm ale 190mm zrazok. Samozrejme to nie je otazka 5min. Ale trativod tiez nema schopnost vsakovat vodu okamzite. Nie som hydrolog cize neviem stanovit skutocnu potrebu objemu trativodu v porovnani s moznostou vsakovania vody do podlozia. Napriklad v Krasne pri Ke urobili nie dazd.kanalizaciu ale len vsakovacie jamy na ulici ale tam je strkove podlozie a podla info od znamych zatial to v pohode stiha.

viaceré názory predomnou vystihujú realitu. Ak je dom na ílovom podloží, trativod 10m3 nedokáže stiahnuť ani nárazovú vodu. Ak je tam štrk, je zbytočné každé potrubie(okrenm privádzajúceho) . Takže univerzálny návod nie je, ale sú princípy, ktoré je dobré rešpektovať. 1. Vodu treba odviezť od základov čo najďalej, ona sa vráti , ale už len vzlínavosťou.To znamená nepoužívať na odvod vody od odkvapu drenážne rúry, ale plnostenné. 2. Vytvorený drén treba chrániť pred zanesením zvrchu, nie geotextíliou, ale priamo fóliou. Pokladám za neefektívne používať na vytvorenie drenážneho priestoru drahý materiál, každý, ktorý je schopný vytvoriť dutiny je dobrý.
Keď by som už investoval do vytvorenia vsakovacieho priestoru, radšej nádrž a používať vodu na technické účely, ak Ing. Kravčík hovorí, že voda zdražie, pri cene 2 EUR/m3 je návratnosť 150 EUR čerpadla menšia ako dva roky.

Ja tiez prave riesim trativod. Mam uz vykopanu jamu ako svet, myslel som ze tak po 1,5 metri tam uz bude strk, ale uz som 2,5 m v hlbke a po strku ani stopy. Samy il. Obavam sa ze tam nebude stihat vsakovat ta voda ked bude riadne prsat. Ale zas na druhej strane, doteraz mam vodu z rin len tak kusom zlabu odvedenu dalej od domu a nikdy sa mi nikde neurobila ani najmensia mlaka. Jednu mam az na okraji pozemku, tam sa urobila pri konci toho zlabu taka diera ako ked krt vyryje a tam vsetka ta voda stiha utekat bez ohladu na intenzitu dazda. Tak neviem co si mam o tom mysliet.
Chcem sa este opytat na tu geotextiliu. Treba ju v spojoch nejako zlepit, alebo zosit? Ak sa to len tak prelozi, nebude cez tie spoje tlacit ten il dovnutra medzi tie kamene? A rozmyslam ze na dno by som tu geotextiliu nedal. Zdola nahor podla mna ten il nepojde. A ked sa tie pory v geotextilii zadubia tou drobnou hlinou, tak ta geotextilia mozno moze este zhorsit to uz aj tak biedne vsakovanie. Mozno je to blbost, ale len sa snazim to urobit tak, aby to fungovalo. Uz sa to bojim hlbsie kopat, lebo ked si predstavim ze sa niektora z tych stien odtrhne na mna, tak ma tam uz mozu rovno nechat, nech nemusia kopat druhu jamu na cintorine. Zapazit je to problem, lebo by mi to zavadzalo pri vyhadzovani hliny.

Blackish píše:Ja tiez prave riesim trativod. Mam uz vykopanu jamu ako svet, myslel som ze tak po 1,5 metri tam uz bude strk, ale uz som 2,5 m v hlbke a po strku ani stopy. Samy il. Obavam sa ze tam nebude stihat vsakovat ta voda ked bude riadne prsat. Ale zas na druhej strane, doteraz mam vodu z rin len tak kusom zlabu odvedenu dalej od domu a nikdy sa mi nikde neurobila ani najmensia mlaka. Jednu mam az na okraji pozemku, tam sa urobila pri konci toho zlabu taka diera ako ked krt vyryje a tam vsetka ta voda stiha utekat bez ohladu na intenzitu dazda. Tak neviem co si mam o tom mysliet.
Chcem sa este opytat na tu geotextiliu. Treba ju v spojoch nejako zlepit, alebo zosit? Ak sa to len tak prelozi, nebude cez tie spoje tlacit ten il dovnutra medzi tie kamene? A rozmyslam ze na dno by som tu geotextiliu nedal. Zdola nahor podla mna ten il nepojde. A ked sa tie pory v geotextilii zadubia tou drobnou hlinou, tak ta geotextilia mozno moze este zhorsit to uz aj tak biedne vsakovanie. Mozno je to blbost, ale len sa snazim to urobit tak, aby to fungovalo. Uz sa to bojim hlbsie kopat, lebo ked si predstavim ze sa niektora z tych stien odtrhne na mna, tak ma tam uz mozu rovno nechat, nech nemusia kopat druhu jamu na cintorine. Zapazit je to problem, lebo by mi to zavadzalo pri vyhadzovani hliny.

sám si odpovedáte, geotextília sa začala používať v dopravných stavbách, kde oddeľovala vrstvy štrku sypané na zeminu pri cestných telesách. pri valcovaní sa štrk nezatlačil priamo do zeminy.v drenážach sa začala používať neskôr. Medzi vrstvami ílu sú tenké vrstvy štrku(piesku), tie umožňujú vsakovanie. Také hlboké ryhy len treba zasypať dobrým materiálom, prekryť fóliou(igelitom) a zasypať 30cm zeminou pre zatrávnenie alebo obhospodarovanie.Dobrý materiál je každý inertný materiál, ktorý má potrebné frakcie - zbytky betónu, tehly, štrk, aj nápad s prepravkami je dobrý.

podla mojich vedomosti geotextiliu staci prekladat, mala by sa dat aj na dno, tehly nie su vhodne, lebo sa casom rozsypu. najvhodnejsie su skaly.

aká frakcia kemeňa je do trativodu najlepšia? čim väčšie rozmery, tým lepšie?

cim mensia frakcia tym mensiu kapacitu ma trativod. Kdesi sa tu pisalo ze skaly velkosti "klasickej" ludskej hlavy su optimalne

S týmto príspevkom autora ziletka súhlasil

joko

dá sa nejako napojiť drenážna rúra na 110 odpadovú rúru? chcel by som totížto od zvodu titánzinku použiť ďalej 110 kanal. rúry až k trativodu a potom drenážnu rúru, len neviem akú veľkosť drenážnej rúry kúpiť a ako to napojiť. a ako ukončiť drenážnú rúru? vyviesť ju na povrch, alebo nechať v trativode?

fabka2004 píše:nepodarilo sa mi zohnat plastove palety, takze teraz na rad prichadza trativod z 200 oranzovych kanalizacnych rur.

To som najskor nepochopil, ake hrube budu rury? Naco mi je, ze ich bude 200?

fabka2004 píše:Rury kupim 5m narezem na 1m, hrdla mam z ineho pevneho plastu takze nieje problem ulozit rury na zelato aj na stojato, otazka je co je lepsie.
Ak by som ich dal na zezato boli by v hlbke asi 1,5-2m pod povrchom terenu, ak na lezato, tak vrch by bol v 1m hlbke a spodok v 2m hlbke.
Zatial ma nenapada lepsie riesenie, toto chcem robit tebnto vikend

Dost drahe riesenie. Nezabudol si na odfuk vzduchu? Vsakovacia schopnost je najvyssia odspodu. Odspodu ale hrozi, ze sa zem pretlaci aj cez geotextiliu (pretrhne sa, lebo DN200 je dost velka "diera"). Plochu spodnej vrstvy zvacsis tak, ze urobis dlhu jamu. Rury by som rezal na 0.5m a dal ich stojato a na ne dal ruru na lezato, s dierami nad ostatnymi rurami. Po zaplneni prvej, by voda plnila aj ostatne...

grey1 píše:aká frakcia kemeňa je do trativodu najlepšia? čim väčšie rozmery, tým lepšie?

ziletka píše:cim mensia frakcia tym mensiu kapacitu ma trativod. Kdesi sa tu pisalo ze skaly velkosti "klasickej" ludskej hlavy su optimalne

podľa výpočtu potrebujem zo strechy odviesť do trativodu 3m3 dažďovej vody do troch zvodov, t.j. 1 trativod = 1m3. nechcem platiť ťažké lóve za originál systémy, pôjdem do skál ľudskej hlavy , asi teda, pretože ani s týmto riešením nie som zatiaľ úplne stotožnený - ak totiž skala zaberie cca 80% objemu, potrebujem 15 kubíkov skál a jednu jamu mať o rozmere 2.5x2.5x1m hĺbka. to mi príde nejak dosť ozrutné to množstvo...

ešte ma oslovuje nápad s debniacimi tvárnicami, len to ešte nemám prerátané na peniaze a tiež, ako ich ukladať...

doplnenie:

na rýchlo výpočet pre DT:
- objem 1ks DT = 0.5x0.15x0.25 = 0.01875m3
- potrebujem 1m3, DT nech zaberajú 20%, potom 1.2/0.01875 = 64ks pre 1 trativod
- cena 1DT do 1.3€, cena pre 1 trativod 83€, pre 3 trativody 250€

ako ich ukladať?

Ako som realizoval trativod ja. Bagrik vykopal ryhu na sirku lyzice (cca 40 cm) dlhu asi 4m a hlboku ako len mohol (cca 3- 4 m). Chvala bohu dostal som sa na piesok, zhruba 1m od dna. Spodna voda je na urovni 9-10 m. Zasypal som to makadamom, 0,5m od povrchu som dal geotextiliu a zahrnul som to zeminou. Mam tam zvedenu pol strechy (50m2, dlazbu pod sedenim -30m2). Zatial to stihalo v pohode odvadzat vodu aj pri extremnom dazdovom zatazeni tohto roku. Myslim, teda, ze radsej urobit vykop, ktory ma vacsiu plochu, ako nejaku pravidelnu kocku, hlavne aby bola vsakovacia plocha co najvacsia. Ak je podlozie, ktore je schopne odvadzat vodu a nehrozi spodna voda, tak nie je dovod robit nejake enormne rozmery vsakovacich jam. Ak podlozie neumoznuje vsakovanie, tak kazda snaha je marna.

S týmto príspevkom autora vvv súhlasil

jan45