www.oStavbe.sk

MadaC píše:Vynimocne nesuhlasim s Mirom. Ja som daval kari siet hore. Dole by mala zmysel len keby to bol strop a nie podkladny beton.

Skuste si to prediskutovat so statikom, kde v zelezobetone ma vacsi vyznam zelezo. Zelezo byva v 95% v zelezobetone dole. Skuste si predstavit momenty pri zatazeni ZB dosky.

MadaC píše:Vynimocne nesuhlasim s Mirom. Ja som daval kari siet hore. Dole by mala zmysel len keby to bol strop a nie podkladny beton.

Aku funkciu ma kari v podkladnom betone? A ako bude namahany podkladny beton? Na tah? Na tlak? Jednoznacne na tlak, teda musi ist do tlakovej zony, do spodnej casti betonu. Do hornej casti sa beton dava napr. pri terasach, kde hrozi "vzdutie" zeminy vplyvom premrznutia pody, tak tam ma kari v hornej casti opodstatnenie.
Ale pod domom premrznutie nehrozi, tam hrozi skor prepadnutie. Ale samozrejme zakladom je poriadne zhutnenie podkladu. Ja som zaboval v kuse 2 a pol dna.

martin1 píše:Dik to som chcel, tu zakladovu dosku, takze velkymi kamenmi staci vypodlozit, ok. No a potom ked je to na poschodi, dam tam na steny zelezobotonove nosniky, polozim na ne stropne vlozky a na to potom ide beton v ktorom bude o5 kari a tu kari tam ako dat, pridrotovat o kraje, alebo staci tiez nejako podlozit, alebo ako?

V deke som kari siet podkladal kuskami rozbitej miako vlozky, krytie musi byt minimalne 1,5cm az 2cm. Existuju taktiez podlozky pod vystuz, ale ja som ich nikde nezohnal, tak som to podlozil spominanymi crepmi. Kari priviazat o vystuz venca, spoje navzajom previazat, aby si sa o to pri betonovani nepotkynal.
Este doplnim, ze toto vsetko by mal riesit projekt, aj ci je vobec nutne kari siet pouzit. Ja som kari pouzit nemusel , ale napriek tomu som ju tam dal

Co to znamena, ze ,,krytie musi byt minimalne 1,5cm az 2cm."?

sigma píše:

MadaC píše:Vynimocne nesuhlasim s Mirom. Ja som daval kari siet hore. Dole by mala zmysel len keby to bol strop a nie podkladny beton.

Skuste si to prediskutovat so statikom, kde v zelezobetone ma vacsi vyznam zelezo. Zelezo byva v 95% v zelezobetone dole. Skuste si predstavit momenty pri zatazeni ZB dosky.

Vsak jasne, ze som to konzultoval s celou svatou trojicou statik - projektant - dozor, ale uznavam ze u mna to musi byt jednoznacne hore koli moznemu tlaku vody zospodu, co pri normalnej stavbe nehrozi. Ale zda sa mi ze v Nestlem - Moderni stavitelstvi to bolo tiez hore ale vo vseobecnosti. Mozno to najdem.

martin1 píše:Co to znamena, ze ,,krytie musi byt minimalne 1,5cm az 2cm."?

Zelezo musi byt utopene v betone v takejto hlbke (vrchna vystuz), resp. tolko odo dna vyssie (pri dolnej vystuzi).

Pasy: neviem ci to bolo myslene ako vtip ale 70 cm vysoke pasy urcite nie su vtipne. Ak su predpisane 70 cm potom su vhodne na sirku 80cm (30cm + 20cm pre DT+ 30 cm) + 10cm vyrovnavacia vrstva. 80cm siroke pasy su na hranici logiky (mozno pri stavani na "bahne") potom je uz naozaj lepsia zakladova doska . Doporucujem prepocitat, zrejme omyl (dost drahy).

Pouzitie vystuze je sice sucasna moda ale vyznam to v 90% nema. Ak to zelezo ma opodstatnenie (navazka, prieskumom zistene vyrazne nehomogenity zakladovej pody,...), radsej by som hladal vhodnejsi pozemok.
Nezabudnut na zakladovy zemnic, pripadne aj snimac teploty pody pri zakladoch (pre fajnsmekrov).

"nadstavovanie" pasov pomocou DT: doporucujem (ako inac) co najtensie t.j. rovnake ako nosne murivo.
Nezabudnut na prechody (kanalizacia, voda(vodarne,studna, garaz...), elektrina(privod, vyvod(garaz, zvoncek, terasa, zahrada), zemne vrty,...). Ak vnutorny okraj horneho pasu DTciek odrezete flexou, hned mate salung pre podkladny beton. Rovny a navyse bude podkladny beton dobre zviazany s pasmi. Ano, ma to aj nevyhody, je nutne si to premysliet dopredu, nevyuzijete pripraveny salung, zaklady budu hotove rychlejsie ako ste pocitali nebudete sa citit pracovne vyuzity. nezabudnut na tepelnu izolaciu zvnutra a aspon 1m pas pod okrajom podkladneho betonu (tepelny most: pata muru).

Zasyp medzi pasmi: Je vhodne oddelit podu od strku geotextiliou, vyhnete sa poklesu aj pri dokladnom zhutneni (zemina sa dostane medzi zrna strku-> znizi sa objem-> zvysene namahanie podkladneho betonu-> casto prepadlina v strede alebo utrhnutie na okrajoch)

esde píše:Pasy: neviem ci to bolo myslene ako vtip ale 70 cm vysoke pasy urcite nie su vtipne. Ak su predpisane 70 cm potom su vhodne na sirku 80cm (30cm + 20cm pre DT+ 30 cm) + 10cm vyrovnavacia vrstva. 80cm siroke pasy su na hranici logiky (mozno pri stavani na "bahne") potom je uz naozaj lepsia zakladova doska . Doporucujem prepocitat, zrejme omyl (dost drahy).

Nielen drahe ale dokonca aj kontraproduktivne, pretoze zaklady vysky 70cm to uz je riadna masa betonu, ktora bude zbytocne zatazovat zakladovu skaru. Ved tie pasy budu vazit skoro co hmotnost zvysku domu.

esde píše:). Ak vnutorny okraj horneho pasu DTciek odrezete flexou, hned mate salung pre podkladny beton.

Tak toto nevidim ako vyhodu, je to pracnejsie. Co myslis, ty odrezies cca 100 salovaciek skor ako to ja zasalujem doskami? Rezal som niekolko salovaciek a stacilo mi, prach no humus.
Ostatne postupy ok.

>Co myslis, ty odrezies cca 100 salovaciek skor ako to ja zasalujem doskami?

Skor to beriem ako pomer kvality/naklady(cas, energia).
Pri rezani dobrou flexou to nie je problem, staci hak, ktory bude vymeriavat rovnaku vzdialenost od vrchu a potom uz staci len drzat a tahat (dost nuda).
Zaklady su na volnom priestranstve t.j. prach nie je problem, na usi sluchadla. Kvalita buduceho okraja neporovnatelna.

esde píše:>Co myslis, ty odrezies cca 100 salovaciek skor ako to ja zasalujem doskami?

Skor to beriem ako pomer kvality/naklady(cas, energia).
Pri rezani dobrou flexou to nie je problem, staci hak, ktory bude vymeriavat rovnaku vzdialenost od vrchu a potom uz staci len drzat a tahat (dost nuda).
Zaklady su na volnom priestranstve t.j. prach nie je problem, na usi sluchadla. Kvalita buduceho okraja neporovnatelna.

Ked ma dom po obvode 50m, tak sa tam asi vojde 100ks salovaciek, tak vsetky ich musis odrezat.
Vacsinou vsak salovacky nie su presne vyskovo osadene(zakladove pasy mozu mat nerovnosti a aj samotne tvarnice su krive) a tieto nerovnosti sa prave najlahsie zrovnavaju podkladnym betonom pretiahnutym ponad tvarnice. Ja som mal 3 rady tvarnic a vyskovo som mal rozdiel cca 2-3cm, nebolo nutne to zrovnavat do super roviny,lebo som vedel, ze to zrovnam salungom. Salung som osadil s presnostou +-1mm. A robil by som to znova tak, ziadne rezanie tvarnic, ale ked ti to tak vyhovovalo, bola to tvoja volba.

>Vacsinou vsak salovacky nie su presne vyskovo osadene

V takom pripade sa to da dohnat naozaj len salungom. Ked som pomahal znamemu, nenapadlo nas, ze salovacky sa "mozu" ukladat len tak hala-bala. Pre nas to bolo rovnake ako steny, snurka, lepidlo -+ 5mm.
Kazdy sme iny.

esde píše:>Vacsinou vsak salovacky nie su presne vyskovo osadene

V takom pripade sa to da dohnat naozaj len salungom. Ked som pomahal znamemu, nenapadlo nas, ze salovacky sa "mozu" ukladat len tak hala-bala. Pre nas to bolo rovnake ako steny, snurka, lepidlo -+ 5mm.
Kazdy sme iny.

Mas snad pocit z tejto alebo predchadzajucej fotky, ze tie tvarnice su ukladane hala-bala? Samozrejme som spagat/vodovaha museli byt, ale tym som zrovnaval len rozmerove a zvysle odchylky. Vodorovnost naozaj nesla, to by som musel maltovat kazdu radu tvarnic, pretoze uz pri pasoch boli odchylky(viacej sadol beton v jednom mieste, ked tam sofer domiesavaca pridal viacej vody). Salovacky som sice zakladal do maltoveho lozka, ale zrovnat to uplne neslo, pretoze aj tvarnice samotne mali vyskovu odchylku cca 0,5-1cm. A cm obycajnym lepidlom nezrovnas, daval som aj kliny a tie najvacsie vyskove nerovnosti som odtrsanoval podmazabanim maltou, ale lepsie to naozaj neslo, no aj napriek tomu som tvarnice ukladal tyzden, samozrejme aj s rezanim, zelezom a s ostatnymi suvisiacimi vecami. Takze ziadne hala-bala.

>Salovacky som sice zakladal do maltoveho lozka, ale zrovnat to uplne neslo, pretoze aj tvarnice samotne mali vyskovu odchylku cca 0,5-1cm.

Ale slo. Po kazdom rade flexou zlahka prebehnut okraj. Ide hlavne o vystupky sposobene pri odlievani vo forme.

>to by som musel maltovat kazdu radu tvarnic

Ano, ako inac? Aby to drzalo pri vylievani betonom, nemozu byt polozene len tak, na sucho.
Styri rady, vikend, 2,5 cloveka.

esde píše:>Salovacky som sice zakladal do maltoveho lozka, ale zrovnat to uplne neslo, pretoze aj tvarnice samotne mali vyskovu odchylku cca 0,5-1cm.

Ale slo. Po kazdom rade flexou zlahka prebehnut okraj. Ide hlavne o vystupky sposobene pri odlievani vo forme.

>to by som musel maltovat kazdu radu tvarnic

Ano, ako inac? Aby to drzalo pri vylievani betonom, nemozu byt polozene len tak, na sucho.
Styri rady, vikend, 2,5 cloveka.

Pokial tam ten beton neladujes domiesavacom, tak tie tvarnice sa ani nepohnu, ved maju svoju hmotnost a su este aj previazane. Tie vycnelky som samozrejme obruzoval a to tak, ze som tvarnice pred ulozenim na sebe posuchal Ale cm-ovu nerovnost rezat flexkou , na to cas ani nervy neboli. Dolezite pre mna bolo dodrzanie rozmerovej presnosti, kde na uhloprieckach som mal ochylku tak 2-3mm.

>tak tie tvarnice sa ani nepohnu, ved maju svoju hmotnost a su este aj previazane.

Presne toho som sa obaval, skuska ukazala, ze to nemusi byt vzdy platne, hlavne pri betonovacom "svungu". Ale uznavam, je to vhodne len pre nas, uchylov.

Takze ak mam v projekte ze sirka pasov ma byt 60 cm a hlbke 80 cm, tak to najprv vybetonujem zrovnam beton do roviny a na to dam salovacie dielce, ktore nemozem vybetonovat naraz, ale mal by som betonovat kazdy rad zvlast? naco?