Sa tu toho nazbieralo
Zhrniem to, ak na niečo zabudnem, píšte.
1) Bleskozvod.
Ak na strechu montujeme FVE, je to vlastne vyhradené technické zariadenie v zóne LPZ 0A alebo B. Laicky povedané, vodivá vec "vystrčená" mimo dom. No a tým pádom prichádza na rad "obľúbený" súbor noriem STN 62305 - Ochrana pred bleskom. Nebudem tu riešiť ich teóriu, ale vypichnem fakty. V okamihu ako sa rozhodnem na strechu namontovať nové elektrické zariadenie, s vodivými súčasťami, prakticky stráca platnosť pôvodná analýza rizika a v zmysle menovanej normy sa musím pustiť do novej - rešpektujúc stav ktorý nastane. Do tejto analýzy vstupuje X vecí, ale určite nie to či objekt pred tým mal/nemal bleskozvod. Takže skonštatovať "bleskozvod neriešim, lebo tam nebol" nie je v súlade s týmto postupom. Býva častý omyl typu "nepotrebujem bleskozvod, lebo je tu ....kostolná veža, susedov dom, komín, sopka....." pretože analýzu rizík spracovávam výhradne pre dotknutý objekt, nezahŕňam susedné objekty. Pretože, čo ak dnes mám vedľa domu 100 m komín z bleskozvodom, ak ho zajtra zbúrajú - zrazu je celkom iná situácia. Kto potom bude zodpovedný za to, že objekt je prakticky v sekunde nechránený? No a k výsledkom analýzy. Ak ide o normálne obývaný rodinný dom, tak prakticky nie je možné dokázať nepotrebnosť bleskozvodu - pretože riziko poškodenia zdravia a života je "veľmi silná karta", popri to už poškodenie FVE a finančná škoda už tak veľa nezmení. Ale ak dávame FVE napríklad na altánok, tam nám "silná karta" vypadne a kľudne sa môžeme dopracovať k tomu že to riskneme a necháme bez bleskozvodu. Ale toto si fakt vyžaduje zváženie každého objektu - nedá sa to napísať ako kuchárka. Takže tvrdo povedané, ak ja prídem robiť revíziu FVE dnes, mňa vôbec nezajíma ako vyzerala strecha včera, ani čo na nej bolo alebo nebolo namontované - ja riešim výhradne aktuálny stav v momente revízie a v zmysle normy STN 332000-6 zhodnotím stav ochrany pred bleskov a účinkami atmosferických prepätí. Nič viac, nič menej.
2) Pospojovanie
jeho potrebu a spôsob montáže nám opäť rieši menovaná norma, takže to nemusíme zvlásť rozoberať. V skratke, všetko vodivé na streche v ochrannom priestore bleskozvodu spojím CYA 16 na EPS. Rozobrané na kúsky: AK mám PE vodič v rozvádzači pripojený CYA 16 na EPS, prakticky mi neprekáža keď tam pripojíš aj vodič pospojovania. Ale osobne radšej vidím tento vodič priamo natiahnutý až k EPS z dôvodu jednoznačnosti a nezávislosti (neodpojím pri rozoberaní jedného aj druhé). Určite pospojujeme konštrukcie. Spoj konštrukcia - panel stojí za zváženie. Jednak sa dá ľahko výpočtom overiť, či kontaktná plocha je 16 a viac mm2 a samotný prepoj je Ľahko premerateľný. Máme samozrejme rôzne upravené konštrukcie, takže v prípade potreby sa dajú kúpiť také kontaktné pliešky. Iste by som tam nedáva 10 cm "hadíky" CYA16 s dvoma okami - lebo tro ide riešiť inteligentnejšie a krajšie.
3) DC prepeťovky
opäť norma hovorí jasne, vedenie prechádzajúce cez rozhrania LPZ sa chráni prepäťovou ochranou. Viac k tomu niet čo dodať. Samozrejme, distribučke je absolútne jedno, či si vy chránite FVE, oni to absolútne neriešia.
Či vie prepeťovka zviesť priamy úder blesku? Ani náhodou. Ja rád používam toto
https://www.saltek.eu/sk/produkty/flp-pv550-vu "zdrží" 25 000 A. Na oko veľa, na priamy blesk smiešne.
4) Ochrana HRM.
Áno, firmy plnia túto predpísanú povinnosť rôzne. Pokiaľ to zapojenie je funkčné, prístroje sú použité v zmysle určenia výrobcu a hodnoty správne nastavené, nemám s tým problém. Na tomto mieste len dodám, že v zmysle platnej legislatívy aj ten malý rozvádzač musí mať kompletnú dokumentáciu, vyhlásenie o zhode a výrobný štítok.
5) DC istič a DC poistky.
Aby sme porozumeli prečo, tak troška teórie. Pri každom vypnutí elektrického obvodu vznikne elektrický oblúk. Jeho veľkosť a doba horenia závisia od mnohých faktorov, ale pre nás je zaujmavý hlavne rozdiel AC a DC prud. Nakoľko AC prúd z hľadiska svojho priebehu prechádza pravidelne nulou, tak prakticky "každú chvíľu" sa po jeho zapálení ten oblúk aj zhasne a začína horieť nanovo. Samozrejme, kontakty sa od seba vzďaľujú a v istom okamihu už neexistuje dostatok energie na jeho opätovné zapálenie. Tým pádom máme pokoj. DC napätie ale cez nulu nepôjde nikdy, to znamená, že vzniknutý oblúk bude veselo horieť, až kým nezhasne súhrou vonkajších vplyvov (dostatočne veľká vzdialenosť kontaktov, pohyb vzduchu, náraz do prekážky....). A pozor, energia na udržanie zapáleného oblúka je ďaleko menšia, ako tá potrebná pre opätovné zapálenie. Takže DC oblúk si fakt vie "požiť" peknú dobu.
K nášmu problému. Všeobecne musíme rozlišovať zariadenia na vypínanie a odpojovanie. Kým vypínanie je činnosť vykonávaná pod zaťažou (obvodom tečie prúd) odpojovanie je len vypnutie napätia bez tečuceho prúdu v obvode. Kým v tomto rozsahu použitia pri odpojovaní prakticky k ničomu nedochádza, pri vypínaní treba mať na pamäti nutné prerušenie elektrického oblúka. Všetky firmy čo som videl, používajú odpínače valcových poistiek - ktoré veľa krát majú tú poznámku - nevypínať pod záťažou. Na vypnutie pod zaťažou je primárne pre naše potreby použiteľný DC istič - kde výrobca za nás vyriešil čo s oblúkom. Áno, dá sa namietať, že na čo to robiť, keď menič po odpojení AC strany vypína a td.....to všetko je pekné AK všetko funguje ako má. Ale čo ak sa niečo stane? Čo ak sa čínska krabica zblázni a nevypne? ja to riskovať určite u nikoho nebudem a istič
https://www.schrack.sk/eshop/pristroje- ... 15220.html za cca 25€ tam proste dám. Pri cene FVE zanedbateľná suma. A samozrejme, budem pevne veriť, že ho nikto nikdy nepoužije.