Prikláňam sa k chemickej kotve, a to že sa dá vytiahnúť iba "jedna pani povedala." (nechcel som sem napísať vulgárne slovo)
Natlkol som vyše tisíc HILTI kovových hmoždiniek a zalepil som asi tri desiatky chemických kotiev , aj pod vodou, aj s jadrovým vrtom. Viem porovnávať. Na chemickej kotve máš tabulku, k akej tyči aký vrt máš spraviť. Samozrejme aj hlbku, nielen priemery. Ak to dodržíš, tak buď pustí stena, alebo môžeš zavesiť aj "traktor". Pri kovových hmoždinkách až takú istotu nemám. A to hlave z toho dôvodu, že námaha nebude v strihu, ale v ťahu. Predsa aj tam dá napr. hranol do zateplenia aby medzeru vystúžil a vyplnil, tak už to strih nebude ale bude to páka v ťahu na hrane hranola.
Nehovoriac o tom, že ak by aj hmoždinku dokonale navrtal a natlkol, tak napr. pri 12 mm závitovej tyči hmoždinka sa navrtáva a drží v dlžke 6 cm z toho polovica kônus druhá polovica závit, a pri chemickej kotve ten vrt je cca 12 cm hlbuký, drží po celej dlžke a ploche. Jedine sa dá polemizovať a vyberať kvalitu závitovej tyče, medzi klasikou, nerezom alebo kalenou oceľou. Napríklad odborníci na ukotvenie koľajnice pod vodou uprednostnili tvrdú kalenú oceľ pred nerezom kvôli pevnosti. Pri tých kvalitách už korózia nehraje rolu.
Takže pre mňa je na takéto práce najvhodnejšia chemická kotva , a ak to pripravíš, tak to nestihne predčasne zatuhnúť. A ak náhodou ano, tak stačí vymeniť špičku a ideš ďalej. (horšie , ak zatuhne v diere bez tyčky)