www.oStavbe.sk

ak som spravne pochopil, tienik namieta, ze henten odpinac DC poistiek ked cvaknes dole, tak ti medzi nim a DC poistkou moze slahnut celkom slusny obluk ... ked si pozries ten obrazok z webu co si postol, tak priamo na nom sa tam pise, ze "do not operate under load" ... cize vypnut smer panely -> striedac je problem, ktory riesi ten predradeny DC istic - vtedy uz mozes ten odpinac nechat aj zapojeny, kedze su v serii.

ano, to som pochopil
ale pokial vypnem AC istic a nasledne DC vypinac na menici, nepostacuje to?

samozrejme, mozem si tam dat za 2x22EUR (pre 2 stringy) nieco taketo: https://ecoprodukt.sk/p/81259-istic-dc- ... lovy-21229
a potom by bolo zapojenie napr. toto (ukazka pre jeden string)


len ma zaujalo, ze ci hrozi pri spravnom postupe obluk, kedze sused elektrikar si namontoval presne toto a tvrdi, ze je to ok

(tie AC veci si nevsimajte, sused ma, co sa mi nepaci, vsetko v jednej poschodovej rozvodnej krabici)

emkac píše:

tienik píše:6) je to jediné správne riešenie, konštrukcia sa prepojí CY16stkou a potiahne sa to dole na EPS objektu. Ináč to nejde. Umelci, čo to prepoja a svorkou pripnú k zvodu by si zaslúžili....Ak dom nemá EPS, ľahká pomoc - musí sa zhotoviť. Ale berme do úvahy fakt, že nutnosť riešiť bleskozvody ako aj prizemňovanie ochranného vodiča pri vstupe do objektu je tu tak dlho, že takýto problém by to nemal byť. Jasné, flákalo a aj sa to fláka, ale čo už

a) Ak sa hore uz nejake prepojenie robi, tak vsetci len konstrukciu. Panely som tusim este nevidel, aj ked v manualoch to je. Je to vsak potrebne?

b) Ak zvediem dole CY16 do tych mini rozvadzacov, odtial to ide CY6tkou tusim na EPS. Ale opat, vacsina to pripaja do hlavneho rozvadzaca na zemnenie.... Musi to ist fakt az dole k zemi do EPS?

tak neviem no, u mna doma to bez akejkolvek diskusie zapojili priamo na EPS....

emkac píše:c) Ak bleskozvod nie je (a fakt je takych vela), tak analyza rizik by hypoteticky mohla ukazat, ze ho netreba, lebo vedlajsie okolite budovy stacia. Alebo sa bleskozvod z hocijakeho dovodu neurobi.
Vtedy zemnenie tahat kam?

cast panelov mam kvoli nedostatocnej pouzitelnej ploche na sope vedla domu, zelenozltu 16tku aj odtialto stiahli na EPS v dome
bleskozvod na sope nemam (ale vzhladom na vysku bleskozvodu na dome sa cela sopa este zmesti pod ten 120 stupnovy vrcholovy uhol z domoveho bleskozvodu

emkac píše:

tienik píše:7) Že niekto nepoužije prepeťovku na vstupe vedenia z LPZ 0 do LPZ 1 to nechcem ani počuť, to sa dnes proste nedá. DC prepeťovky tam proste musia byť aj keby fúriky z neba padali. Áno, nad AC stranou sa dá pomeditovať, ale určite nie nad DC stranou.

Kedy ano? Ja si kopirujem skrinku suseda elektrikara, co si to v rovnakej konfiguracii ako ja postavil pred mesiacom a ma to vsetko schvalene.
V AC casti ma istic a casove rele, potom stykac a potom hlavny istic. A este tam je HR100 ako U-f guard. Prepatovku nema.
Treba?
Alebo ju treba povedzme len niekomu pre istotu, co nema na streche bleskozvod alebo ma plechovu strechu, kde je vacsie riziko, ze sa vyboj dostane dnu?

samotny bleskozvod Ti napriklad pravdepodobnost zasahu bleskom zvysi avsak eliminuje pripadne jeho nasledky na stavebne prvky a interier.... avsak prudy a ich casove priebehy pri priamom zasahu Ti s istotou vygeneruju take premenlive magneticke pole, ze sa Ti na vodicoch mozu naindukovat nemale potencialy a predpokladam ze asi radsej ich nechas zmarit v prepetovke ako v menici.....

emkac píše:

tienik píše:Aby to ale nebolo tak jednoduché, ja vždy dávam smerom od panelov najskôr DC istič s I> ako I panelov a potom zaň poistky. Aby v prípade hocijakého problému, bolo možné panely vypnúť aj pod záťažou. Kým DC istič túto úlohu zvládne bravúrne, pri rozpínaní DC obvodu v záťaži len vybraním poistky sa môže natiahnuť taký veľký oblúk až vás sranda prejde

V DC casti sa bezne dava na jeden string DC prepatovka a poistkovy odpinac pre C poistky, napr. cosi taketo: https://eshop.elkoep.sk/eshop/odpinac-e ... 8650.xhtml
Nestaci to?

Lebo vypnutie FV je potom nasledovne:
vypnutie AC istica v AC skrinke
vypnutie DC prepinaca na menici, Huawei to ma dole
vypnutie DC poistky v DC skrinke

Je toto nepostacujuce?

napriklad ak mas viacej stringov a potrebujes s nejakych dovodov odpojit len jeden z nich, je skoda kvoli tomu vypinat cely system....

emkac píše:ale pokial vypnem AC istic a nasledne DC vypinac na menici, nepostacuje to?

Ak sa chces "odrezat" od panelov, tak asi nie ... ak chces iba odpojit domovy rozvod od FVE tak asi ano (striedac bude stale pod DC napatim).
Zapojenie mas:
Panely -> DC poistky -> striedac -> AC istice -> rozvadzac (jedine ze by som sa mylil). Ak chces vypnut vsetko, musis vypnut DC poistky (samozrejme panely su stale pod prudom, tie vypnes len ked vypnes oskara

elektrikar ma presviedca, ze ak vypnes ten AC istic a menic, tak ten poistkovy odpinac sice bude pod napatim, ale kedze tam nebude zataz, tak obluk nevznikne

k+k píše:

emkac píše:ale pokial vypnem AC istic a nasledne DC vypinac na menici, nepostacuje to?

Ak sa chces "odrezat" od panelov, tak asi nie ... ak chces iba odpojit domovy rozvod od FVE tak asi ano (striedac bude stale pod DC napatim).
Zapojenie mas:
Panely -> DC poistky -> striedac -> AC istice -> rozvadzac (jedine ze by som sa mylil). Ak chces vypnut vsetko, musis vypnut DC poistky (samozrejme panely su stale pod prudom, tie vypnes len ked vypnes oskara

moze na ne prehodit deku

... píše:

tienik píše:7) Že niekto nepoužije prepeťovku na vstupe vedenia z LPZ 0 do LPZ 1 to nechcem ani počuť, to sa dnes proste nedá. DC prepeťovky tam proste musia byť aj keby fúriky z neba padali. Áno, nad AC stranou sa dá pomeditovať, ale určite nie nad DC stranou.

emkac píše:Kedy ano? Ja si kopirujem skrinku suseda elektrikara, co si to v rovnakej konfiguracii ako ja postavil pred mesiacom a ma to vsetko schvalene.
V AC casti ma istic a casove rele, potom stykac a potom hlavny istic. A este tam je HR100 ako U-f guard. Prepatovku nema.
Treba?
Alebo ju treba povedzme len niekomu pre istotu, co nema na streche bleskozvod alebo ma plechovu strechu, kde je vacsie riziko, ze sa vyboj dostane dnu?

samotny bleskozvod Ti napriklad pravdepodobnost zasahu bleskom zvysi avsak eliminuje pripadne jeho nasledky na stavebne prvky a interier.... avsak prudy a ich casove priebehy pri priamom zasahu Ti s istotou vygeneruju take premenlive magneticke pole, ze sa Ti na vodicoch mozu naindukovat nemale potencialy a predpokladam ze asi radsej ich nechas zmarit v prepetovke ako v menici.....

Pockaj, tie nemale potencialy zidu pekne dole a zachyti ich DC prepatovka, nie?
AC prepatovka je medzi menicom a domovym rozvadzacom, ak tomu dobre rozumiem.
Cize ak DC prepatovka cosi nezachyti a posle to dalej, tak mi to odpali menic a bez AC prepatovky to este ide dalej do domoveho rozvadzaca, tak?
Cize teoreticky je vhodna.

Lenze ak mam v domovom rozvadzaci uz inu prepatovku na vstupe, tak vtedy mi tato staci a hypoteticky tu AC prepatovku nepotrebujem.

Dobre pisem?

Sa tu toho nazbieralo

Zhrniem to, ak na niečo zabudnem, píšte.

1) Bleskozvod.
Ak na strechu montujeme FVE, je to vlastne vyhradené technické zariadenie v zóne LPZ 0A alebo B. Laicky povedané, vodivá vec "vystrčená" mimo dom. No a tým pádom prichádza na rad "obľúbený" súbor noriem STN 62305 - Ochrana pred bleskom. Nebudem tu riešiť ich teóriu, ale vypichnem fakty. V okamihu ako sa rozhodnem na strechu namontovať nové elektrické zariadenie, s vodivými súčasťami, prakticky stráca platnosť pôvodná analýza rizika a v zmysle menovanej normy sa musím pustiť do novej - rešpektujúc stav ktorý nastane. Do tejto analýzy vstupuje X vecí, ale určite nie to či objekt pred tým mal/nemal bleskozvod. Takže skonštatovať "bleskozvod neriešim, lebo tam nebol" nie je v súlade s týmto postupom. Býva častý omyl typu "nepotrebujem bleskozvod, lebo je tu ....kostolná veža, susedov dom, komín, sopka....." pretože analýzu rizík spracovávam výhradne pre dotknutý objekt, nezahŕňam susedné objekty. Pretože, čo ak dnes mám vedľa domu 100 m komín z bleskozvodom, ak ho zajtra zbúrajú - zrazu je celkom iná situácia. Kto potom bude zodpovedný za to, že objekt je prakticky v sekunde nechránený? No a k výsledkom analýzy. Ak ide o normálne obývaný rodinný dom, tak prakticky nie je možné dokázať nepotrebnosť bleskozvodu - pretože riziko poškodenia zdravia a života je "veľmi silná karta", popri to už poškodenie FVE a finančná škoda už tak veľa nezmení. Ale ak dávame FVE napríklad na altánok, tam nám "silná karta" vypadne a kľudne sa môžeme dopracovať k tomu že to riskneme a necháme bez bleskozvodu. Ale toto si fakt vyžaduje zváženie každého objektu - nedá sa to napísať ako kuchárka. Takže tvrdo povedané, ak ja prídem robiť revíziu FVE dnes, mňa vôbec nezajíma ako vyzerala strecha včera, ani čo na nej bolo alebo nebolo namontované - ja riešim výhradne aktuálny stav v momente revízie a v zmysle normy STN 332000-6 zhodnotím stav ochrany pred bleskov a účinkami atmosferických prepätí. Nič viac, nič menej.

2) Pospojovanie
jeho potrebu a spôsob montáže nám opäť rieši menovaná norma, takže to nemusíme zvlásť rozoberať. V skratke, všetko vodivé na streche v ochrannom priestore bleskozvodu spojím CYA 16 na EPS. Rozobrané na kúsky: AK mám PE vodič v rozvádzači pripojený CYA 16 na EPS, prakticky mi neprekáža keď tam pripojíš aj vodič pospojovania. Ale osobne radšej vidím tento vodič priamo natiahnutý až k EPS z dôvodu jednoznačnosti a nezávislosti (neodpojím pri rozoberaní jedného aj druhé). Určite pospojujeme konštrukcie. Spoj konštrukcia - panel stojí za zváženie. Jednak sa dá ľahko výpočtom overiť, či kontaktná plocha je 16 a viac mm2 a samotný prepoj je Ľahko premerateľný. Máme samozrejme rôzne upravené konštrukcie, takže v prípade potreby sa dajú kúpiť také kontaktné pliešky. Iste by som tam nedáva 10 cm "hadíky" CYA16 s dvoma okami - lebo tro ide riešiť inteligentnejšie a krajšie.

3) DC prepeťovky
opäť norma hovorí jasne, vedenie prechádzajúce cez rozhrania LPZ sa chráni prepäťovou ochranou. Viac k tomu niet čo dodať. Samozrejme, distribučke je absolútne jedno, či si vy chránite FVE, oni to absolútne neriešia.
Či vie prepeťovka zviesť priamy úder blesku? Ani náhodou. Ja rád používam toto https://www.saltek.eu/sk/produkty/flp-pv550-vu "zdrží" 25 000 A. Na oko veľa, na priamy blesk smiešne.

4) Ochrana HRM.
Áno, firmy plnia túto predpísanú povinnosť rôzne. Pokiaľ to zapojenie je funkčné, prístroje sú použité v zmysle určenia výrobcu a hodnoty správne nastavené, nemám s tým problém. Na tomto mieste len dodám, že v zmysle platnej legislatívy aj ten malý rozvádzač musí mať kompletnú dokumentáciu, vyhlásenie o zhode a výrobný štítok.

5) DC istič a DC poistky.
Aby sme porozumeli prečo, tak troška teórie. Pri každom vypnutí elektrického obvodu vznikne elektrický oblúk. Jeho veľkosť a doba horenia závisia od mnohých faktorov, ale pre nás je zaujmavý hlavne rozdiel AC a DC prud. Nakoľko AC prúd z hľadiska svojho priebehu prechádza pravidelne nulou, tak prakticky "každú chvíľu" sa po jeho zapálení ten oblúk aj zhasne a začína horieť nanovo. Samozrejme, kontakty sa od seba vzďaľujú a v istom okamihu už neexistuje dostatok energie na jeho opätovné zapálenie. Tým pádom máme pokoj. DC napätie ale cez nulu nepôjde nikdy, to znamená, že vzniknutý oblúk bude veselo horieť, až kým nezhasne súhrou vonkajších vplyvov (dostatočne veľká vzdialenosť kontaktov, pohyb vzduchu, náraz do prekážky....). A pozor, energia na udržanie zapáleného oblúka je ďaleko menšia, ako tá potrebná pre opätovné zapálenie. Takže DC oblúk si fakt vie "požiť" peknú dobu.
K nášmu problému. Všeobecne musíme rozlišovať zariadenia na vypínanie a odpojovanie. Kým vypínanie je činnosť vykonávaná pod zaťažou (obvodom tečie prúd) odpojovanie je len vypnutie napätia bez tečuceho prúdu v obvode. Kým v tomto rozsahu použitia pri odpojovaní prakticky k ničomu nedochádza, pri vypínaní treba mať na pamäti nutné prerušenie elektrického oblúka. Všetky firmy čo som videl, používajú odpínače valcových poistiek - ktoré veľa krát majú tú poznámku - nevypínať pod záťažou. Na vypnutie pod zaťažou je primárne pre naše potreby použiteľný DC istič - kde výrobca za nás vyriešil čo s oblúkom. Áno, dá sa namietať, že na čo to robiť, keď menič po odpojení AC strany vypína a td.....to všetko je pekné AK všetko funguje ako má. Ale čo ak sa niečo stane? Čo ak sa čínska krabica zblázni a nevypne? ja to riskovať určite u nikoho nebudem a istič https://www.schrack.sk/eshop/pristroje- ... 15220.html za cca 25€ tam proste dám. Pri cene FVE zanedbateľná suma. A samozrejme, budem pevne veriť, že ho nikto nikdy nepoužije.

1) rozumiem
2) rozumiem, otazka je, preco spajas konstrukcia CYA16 a nie CYA6, ako to tusim robia vsetci?
3) Toto je jasne, o DC prepatovke nik nepochybuje. Teda ako citam FB na fore, tak podaktori ano, ale to neriesme. Akurat mam pocit, ze tvoja sranda za 210 E a KIWA prepatovka za 50 E su dve rozdielne veci, pricom vsetci maju Kiwa. (ved aj ja planujem)
4) HRM je to, co riesi U-f guard? V preklade sa to da vyskladat, cize napr. kontrolne rele, frekvecne rele, casove rele, stykac a istic. Pripadne nejake rele nahradit inym geretom, napr. HRN100.
Pisal si o tomto?
5) Chapem. V preklade netreba, ale ak cosi zblne, tak treba. Kedze je to 25 EUR na string, tak to nebudem riesit.
A toto ma znacit co?

tienik píše:A samozrejme, budem pevne veriť, že ho nikto nikdy nepoužije.

AC ochrana, to si nespomenul. Alebo som si to nevsimol. Alebo som nepochopil bod 4.

emkac píše:1) rozumiem
2) rozumiem, otazka je, preco spajas konstrukcia CYA16 a nie CYA6, ako to tusim robia vsetci?
3) Toto je jasne, o DC prepatovke nik nepochybuje. Teda ako citam FB na fore, tak podaktori ano, ale to neriesme. Akurat mam pocit, ze tvoja sranda za 210 E a KIWA prepatovka za 50 E su dve rozdielne veci, pricom vsetci maju Kiwa. (ved aj ja planujem)
4) HRM je to, co riesi U-f guard? V preklade sa to da vyskladat, cize napr. kontrolne rele, frekvecne rele, casove rele, stykac a istic. Pripadne nejake rele nahradit inym geretom, napr. HRN100.
Pisal si o tomto?
5) Chapem. V preklade netreba, ale ak cosi zblne, tak treba. Kedze je to 25 EUR na string, tak to nebudem riesit.
A toto ma znacit co?

tienik píše:A samozrejme, budem pevne veriť, že ho nikto nikdy nepoužije.

AC ochrana, to si nespomenul. Alebo som si to nevsimol. Alebo som nepochopil bod 4.

2) áno, norma nám hovorí pre pospojovanie min. prierez 6mm2. Ale, ja som napríklad doma vyriešil nasadenie DC prepäťoviek tesno pod strechu (musel som tam dať skrinku, tak už to potom dáko šlo) na a návod hovorí jasne https://www.saltek.eu/files/repository/C14897.PDF tým pádom som mal pod strechou CYA 16, tak už ten kúsok.....No a po mechanickej stránke ma tiež vonku na streche viac upokojí masívna 16tka, aj oká na 8 mm skrutku sa na to dobre a pevne montujú. Oká na 8 mm, pri priereze 6mm2 mi niekedy prídu také hračkárske.
3) áno, prepäťoviek máme X typov. Aby sme tomu dali patričnú váhu, preberieme si prepäťovky samostatne. Ty my pošli Tvoj typ presne, aby som to porovnal konkrétne.
4) Áno, je to ako píšeš, riešiť sa to dá aj skladačkou. Podstatné je, aby nastavenie bolo jednoznačné a skontrolovateľné. Kým orginál výrobok má papiere od výrobcu a overenie, že čo nastavím to robí - ako revízny technik rád a ľahko potvrdím do správy nastavené hodnoty. Ak niekto vytvori skladačku z "prvočiniteľov" tak toto overenie dosť zťaží - lebo hraničné hodnoty sa "v teréne" ťažko simulujú a ešte horšie sa merajú reakčné časy celej sústavy. Osobne každému radím URNA od Schracku. Ja som tú, u je u mňa nakonfiguroval a kompletne overil vybavením z hodnotou rádovo v 10tkach tisícov a som si teraz ňou 100% istý. ČO na displeji, to proste v realite
5) presne tak, nemalo by sa stať....ale. No a tá veta znamená, že chcem, aby nikdy nenastala taký situácie, že ten istič bude treba naozaj vypnúť pod záťažou.
6) AC prepeťovky beriem tak, že normálny RD ich má vyriešené, samozrejme keď nemá, platí bod č.1 - treba dorobiť

Ad 2). 6 vs 16 u teba chapem. Zaujimave ale je, ze tvoj navod na prepatovku hovori o zvode zo strechy k prepatovke 16mm2, tym padom by revizak nemal dat reviziu, ak sa pouzije 6mm2. Tak? Ale montaznici davaju vsade 6mm2 (podla diskusii). Otazka je, co ma v navode ta napojuzivanejsia KIWA prepatovka, lebo to neviem najst. Resp. ine prepatovky.

Ad 3) Mne navrhovali firmy, ked som si vyziadal par ponuk, toto: KIWA POPV II 3 F 1000V DC - https://www.kiwa.sk/wp-content/uploads/ ... PVIIF.pdf7
Dokonca aj sused elektrikar si dal toto. A aj vsetky FV shopy maju len toto.
Lenze ak tomu rozumiem dobre, tak to je len C, co vraj nestaci. Toto mozem napr, pouzit, ked je dlzka medzi panelom a menicom viac ako 7m ako doplnkova prepatovku.
Co som si zistil, tak hlavna prepatovka by mala byt B+C, co je uz drahsie, stoji to 120E (ale stale lacnejsie, ako 270 E za 1000V DC saltek. Otazka je, ci je tam ten rozdiel 150E opodstatneny. )
Tak som sa stratil, v tom typ 1 a 2 a B a C a co si mam vlastne dat a preco vsetci davaju len to lacnejsie.

Ad 4) Rozumiem. Kedze distribucka nema problem ani s HR100, tak snad aj to bude OK.

Ad 5) Jasne.

Ad 6) Chapem. Ja mam od teba v rozvodnej skrini na vstupe nejaku kvalitnejsiu (dufam) prepatovku (https://www.schrack.sk/eshop/pristroje- ... is211340-a), takze v AC skrinke pre FVE AC pre mna prepatovka nema vyznam.
Ale napr, fabka tuto z fora si montuje FVE zaroven so mnou, on tam ma pravdepodobne cosi malinko slabsie - OEZ SVBC-12,5. Neviem ho vygooglit, ale z foto vyplyva, ze Up<=1,5kV a In = 20kA. Jemu treba dalsiu AC prepatovku medzi menic a hlavnu skrinku?

No pome na to, prakticky nám zostáva len problematika prepäťoviek.
Takže k pripojeniu 6 vs. 16. Je to jednoduché, normá je "svätá" ale návod výrobcu je "svätejší", takže mám 16

Prepeťovky.
Aby sem to pochopili, treba troška teórie. Faktom je, že blesk je jav jedinečný a nevyspytateľný - takže ho nevieme dokonale presne popísať. Tým pádom všetko ohľadom ochrany proti nemu je o štatistike, prijateľnom riziku a s tým spojenými nákladmi. Ale zas, elektrické zariadenie musíme vyrábať podľa podľa vopred definovateľných parametrov a musíme ho vedieť aj nejak preskúšať. Preto si elektrotechnici povedali, že "normovaný" blesk, ktorý udrie do cohosi popíšeme ako rázovú vlnu 10/350 mikro sekúnd. Čo to vlastne je? Pre najčastejšiu hodnotu odolnosti 25kA to znamená, že úder blesku vyrobí impulz, ktorý za 10 mikrosekúnd vyrastie z nuly na 25 kA, potom následne začne klesať a v čase 350 mikrosekúnd dosiahne hodnotu 12,5 kA a pokračuje v klesaní do nuly. Takýmto "veselým" impulzom overujeme prepeťovky triedy B, ktoré musia byť v pohode schopné ustáť blízke údery blesku ako takého. No ale, nie všetky vedenia sú vonkajšie a nie všetky údery sú priame. Preto sme si povedali, že potrebujeme ešte jednu modelovú vlnu. Tentokrát 8/20 mikrosekund. Pri tomto impulze za 8 milisekund vyrastie prúd na tradičných 12,5kA a následne relatívne rýchlo poklesne za 20 mikrosekund poklesne na 6,25 kA a ďalej klesá. Toto je úloha pre prepeťovky typu C. No a teraz, v čom je rozdiel? Prečo tie ceny? Z teórie elektrotechniky vime, že celková energia nejakého impulzu je daná plochou tohoto impulzu na grafe. Prikladám obrázok, aby ste si to vedeli porovnať. Ľudovo povedané, prepeťovka typu B musí dokázať za pár mikrosekúnd zviesť ďaleko vyššiu energiu ako typ C. A už sme doma, má to vplyv na veľkosť, cenu.
No a teraz k praxi. Je úlohou projektanta, aby prepeťovku správne zvolil a nasadil - presne na dané použitie, rešpektujúc hore napísané.
Najčastejšie prípady domov:
1) RD pripojený vzdušným vedením - tam môže blesk buchnúť fakt kedykoľvek - takže iné ako typ B neprichádza do úvahy
2) RD pripojený káblovým vedením - možnosť priameho úderu do prívodu prakticky nulová, preto napríklad asi Fabkov projektant zvolil v provom momente typ C. Ale....ja som niekedy paranojik čo ak udrie blesk do susedného domu, kde "odborníci" povedali, že bleskozvod je blbosť a prepäťovky sú len vyťahovanie penazí? V tom momente máme veľký problém, lebo ide o úder blízky, prakticky ako keby do prívodného vedenia - tam pár metrov +- nezaváži. Takže Emkac, preto máš Ty a každý iný komu navrhujem elektriku B+C aj s káblom do domu. Ja proste hľadím v tom okamihu len na konkrétny objekt a iné ma nezaujíma.

No ak k FVE? Elektrické zariadenie umiestnené na streche, z neho natiahnuté pomerne masívne vodiče do vnútra domu......ja proste pre vlastný pokoj iné ako tie "veľké" ochrany nedám. Pre mňa je to nezanedbateľné riziko.
Ja sa proste v týchto prípadoch nenechám riadiť cenou, ale presne ako mi prikazuje STN 62305 posudzujem konkrétne riziká a snažím sa ich dostupnými prostriedkami eliminovať. Pre mňa je riziko že to zavlečiem dnu a nemám s tým čo urobiť neprijateľné.https://diskuse.elektrika.cz/index.php?action=dlattach;topic=20795.0;attach=13383;image

ok, viacmenej chapem tvoju paranoju, otvorena otazka teda je, ci investujem 2x120 E do dvoch DC prepatoviek B+C alebo len alebo 2x50E za dve C prepatovky

takze uz len posledna otazka.... len aby som to pochopil, lebo toto ma pletie (a vlastne to aj znaci, ci si kupim tu jednu AC prepatovku alebo nie)

doteraz som bol v tom, ze ak sa bavime o AC prepatovke pre FVE, tak sa bavime o tom, ze buchne blesk, cosi po DC kabloch pojde dole, prejde to cez DC prepatovku, dostane sa to do menica a ide to dalej do rozvodnej skrine... a ak tam nie je ta AC prepatovka medzi menicom a skrinkou, tak je to riziko, ze sa to dostane vsade do domu, ak uz v skrinke nie je povodna existujuca prepatovka... tak?

lebo po precitani tvojho prispevku (a to som ho cital radsej viackrat) mam zrazu pocit, ze je to opacne.... ze ak sa cosi dostane do domu po privodnom kabli od elektromera a od suseda napr., tak to neprejde do domu (lebo ved tam existujuca prepatovka je), ale pojde to aj smerom k nechranenemu menicu, ktory odpali.... cize ta AC prepatovka sa dava na ochranu menica pred bleskovym prudom a prpatim, ktore pide smerom od rovodnej skrinky

lenze toto mi zasa nepasuje na to, co vravis, ze ak je v rozvadzaci existujuca prepatovka, tak viacmenej AC prepatovku netreba.... lebo bez ohladu na to, ci v rozvodnej skrinke existujuca prepatovka je alebo nie je, menic je nechraneny tak ci tak

len neviem
ctrl c/v
RD pripojený káblovým vedením - možnosť priameho úderu do prívodu prakticky nulová ...

v týchto dňoch nám ťahajú prívody, ku káblom priložili fe/zn pásnicu.
náš prokektant sa pozrel na dom, spýtal sana bleskozvod, kde sú zvody a hneď - zvod kaťždých15m, takže knvedniu vás dvochpriložíme pásnicu a vytiahnete si na strechu zvod.

moja otázka - ak bude vedľa kábla z elektromerovaj skrine do istiacej skrine/náš prípojný bod a ďalej súbežne s káblami ripojená na bleskozvod ... mám mať traumu z indukcie, nprskoku, alebo čohokoľvek nežiadúceho?

nemal som to vyššie čítať, nevedomý človek má jednoduchý život, poučený sa bude báť čo naň vyskočí spod postele.

emkac píše:ok, viacmenej chapem tvoju paranoju, otvorena otazka teda je, ci investujem 2x120 E do dvoch DC prepatoviek B+C alebo len alebo 2x50E za dve C prepatovky

takze uz len posledna otazka.... len aby som to pochopil, lebo toto ma pletie (a vlastne to aj znaci, ci si kupim tu jednu AC prepatovku alebo nie)

doteraz som bol v tom, ze ak sa bavime o AC prepatovke pre FVE, tak sa bavime o tom, ze buchne blesk, cosi po DC kabloch pojde dole, prejde to cez DC prepatovku, dostane sa to do menica a ide to dalej do rozvodnej skrine... a ak tam nie je ta AC prepatovka medzi menicom a skrinkou, tak je to riziko, ze sa to dostane vsade do domu, ak uz v skrinke nie je povodna existujuca prepatovka... tak?

lebo po precitani tvojho prispevku (a to som ho cital radsej viackrat) mam zrazu pocit, ze je to opacne.... ze ak sa cosi dostane do domu po privodnom kabli od elektromera a od suseda napr., tak to neprejde do domu (lebo ved tam existujuca prepatovka je), ale pojde to aj smerom k nechranenemu menicu, ktory odpali.... cize ta AC prepatovka sa dava na ochranu menica pred bleskovym prudom a prpatim, ktore pide smerom od rovodnej skrinky

lenze toto mi zasa nepasuje na to, co vravis, ze ak je v rozvadzaci existujuca prepatovka, tak viacmenej AC prepatovku netreba.... lebo bez ohladu na to, ci v rozvodnej skrinke existujuca prepatovka je alebo nie je, menic je nechraneny tak ci tak

Dobrá otázka, môžeme si to rozobrať.
Ako som už písal, alfou a omegou správnej ochrany proti prepätiu je uvedomenie si delenia LPZ. Vonku máme LPZ 0, tú ešte delíme na A (úplne nechránené) a B (v ochrannom priestore bleskozvodu). V dome máme LPZ 1, čo je celý interier a keby sme veľmi chceli, tak možno aj LPZ 2 ako nejakú chránenú miestnosť v dome. pre zjednodušenie budem brať len 0 a 1. Norma hovorí, že prepeťovky dávame pri prechode vodičov cez zóny. Takže FVE je LPZ 0, menič je LPZ 1 - prepäťovka tam automaticky patrí- Menič je LPZ 1 a rozvádzač je tiež LPZ 1 - tam prepäťovku nie je potrebné riešiť, nemá tam veľmi ako vzniknúť ohrozenie. No a nakoniec rozvádzač LPZ 1, prívod do neho z LPZ 0 - opäť miesto s nevyhnutne potrebnou prepäťovkou.
K Tvojmu vysvetleniu:
Ak pôjde prepätie po DC vodičoch, musia jednoznačne zasiahnuť DC prepäťovky. Za normálnych okolnosti to stiahnu a je pokoj. Ale, môže sa sať, že blesk bude väčší ako "normovany" a prepeťovky by si s ním neporadili. V tom momente to ide do meniča. Meniče síce na vstupoch majú nejaký náznak ochrany, ale nič svetoborné. Takže by nastal v meniči výboj a ten by sa pobral do kremíkového neba. Nakoľko ale menič máme prizemnený, môžeme rátať s tým, že sa to tam "vyblázni" a po preskoku odkráča do zeme. Je veľmi teoretické uvažovať s možnosťou, že by po prepeťovke zlyhala aj táto fáza a prepätie z DC strany by putovalo až na AC výstup meniča a ďalej do siete. Nehovorím, môže sa stať, ale to už aj mimozemšťania môžu pristáť . Naopak, ak nás prepätie navštívi po prívode, tak na polovodičoch striedača iste zanechá stopy. A táto možnosť je omnoho reálnejšia. Takže mi proste menič chránime pred problémom z oboch strán, nie že by sem očakávali "preskakovanie" DC a AC strana. Samozrejme, ak máš doma prepäťovku (čo máš ) a pred menič dáš ešte jeden C stupeň, nič nepokazíš - ale ani zas percentuálne nič veľa nezískaš.