www.oStavbe.sk

Viacerí užívatelia sa odvolávajú na svoje výpočty straty tepla. Zaujíma ma, aké spôsoby výpočtu používajú. Môžeme o tom diskutovať?

vypocet-straty-cez-podlahu-t1140.html#p11379
ako-pocitat-tepelne-straty-t199.html
rosny-bod-v-izolacii-t1051.html
spotreba-plynu-je-ok-t2537.html
prilis-vysoka-spotreba-plynu-t2270.html
tepelny-most-pata-muru-v-pripade-ytongu-ano-ci-nie-t1859.html?hilit=fabka

atd.

Ja pouzivem soft Universa od Univenty (stale menej) a PHVP (stale castejsie).

to sú ale výpočty tepelných strát objektu, zaujímajú ma tepelné straty pri individuálnych skladbách, napr. základovej dosky, na nikoch bolo zakladanie použiteľné pri viacpodlažných objektoch s min. 50% navýšenou spotrebou materiálu a teda aj ceny. Navýšenie ceny o 2000eur pri odstránení 10% strát zTM základov pre mňa reprezentuje spotrebu tepla za 20 rokov, čo je spoločenská životnosť objektu. Viem, že tu neprispievajú odborníci, ktorí menia pohľad na normy výpočtu, ale práve individuálni stavebníci majú možnosť použiť spôsoby, ktoré nie sú dovolené veľkým investorom. Stavali sme objekt s rozponom 36.8m, objekt stojí cca 40 rokov, keď som sa po desiatich rokoch pýtal projektanta, či ešte niekde také niečo postavili, odpovedal mi, že im to výpočtový program nedovolil. My sme našťastie nemali k dispozícii programy, počítalo sa to ručne. To isté mi vychádza, keď počítam tepelné straty skladieb podláh alebo stropov.

Najskor pises, ze nechces vypocty tepelnych strat a potom v dalsom prispevku napises, ze ta zaujimaju TS pri danych skladbach. O com chces vlastne diskutovat. Vypocet mernej potreby tepla na vykurovanie, vypocet tepelnych strat? Skus to upresnit.

>zaujímajú ma tepelné straty pri individuálnych skladbách,

Excel.

vidím tu rôzne skladby podláh a stropov, konštrukcie stien, všetky sú tabuľkovo spracované alebo si ich každý skladá podľa svojho? Lebo operuje každý so svojimi parametrami, ale keď si ich prepočítaam, vychádza mi niečo iné. predpokladám, že výpočet TS môže robiť projektant až po jasnej skladbe a keď sa za pochodu rieši skladba steny z čoho vychádza projektant UK? To isté sa týka aj statiky, videl som tu fotky striech určite predimenzované, dokonca na ten istý objekt boli ponuky s rozličným normovým zaťažením. Je mi z toho smutno.

jan45 píše:vidím tu rôzne skladby podláh a stropov, konštrukcie stien, všetky sú tabuľkovo spracované alebo si ich každý skladá podľa svojho?

Nerozumiem celkom tejto otazke. Ako tabulkovo spracovane? Poviem ti ako som postupoval ja pri vypocte TS povedzme stropu. Niektore udaje si vymyslim. Povedzme, ze strop(vodorovna cast sedlovej strechy) ma plochu 50m2. Na strope su pouzite zdvojene kliestiny 6x16cm a dlhe 4,5m, je ich tam 28. Plocha kliestin(kolmo na strop) je 7,6m2. Pouzijem nobasil MPN, 10cm pod kliestiny, 16cm medzi kliestiny a 14cm nad kliestiny. Nobasil ma lambdu=0,039, budem vsak skeptik a budem uvazovat lambdu=0,04(jednotky nebudem uvadzat). "U" stropu bude v mieste mimo kliestin rovne 0,1. V miestach plochy kliestin(lambdu dreva uvazujem 0,15) bude mat strop zhorsene "U"=0,14. Uvazujem delta t=37°C. Straty potom budu 37(0,1*42,4+0,14*7,6)=196W. Teda kazdu hodinu nam "utecie" cez strop 196W(pri vypoctovej teplote -15°C). Taketo primitivne postupy som pouzil na sikminu, na podlahu, na steny. Vsade som zaratal "prirazky" na zhorsene parametre napr. betonovych vencov a pod. Zapocital som vsetky linearne tepelne mosty (schody, betonovy stlp pri roznom okne, tepelny most patou muriva, tepelny most od muriva v podkrovi a pod.). Pri oknach som samozrejme pocital s celkovym Uw a nie s Ug , ako to robi mnoho "poctarov". U kazdeho okna som pocital s konkretnou plochou skla, konkretnou plochou ramu(fixne maju inu plochu) a s konkretnym distancnym ramikom. Kazde okno ma teda u mna ine Uw.

Straty vetranim som pocital ako normovanu vymena vzduchu 0,3h-1 pri uvazovani ucinnosti rekuperacie 75% (zase pesimistickejsia hodnota). Pocital som taktiez infiltracie cez okenne spary pri otvaravych oknach).

Tepelne straty som nepocital pre dom ako celok(obalkova metoda), ale pocital som kazdu miestnost osobitne. Teda pri kazdej miestnosti som vypocital stratu cez strop, cez stenu, cez okna, cez podlahu, stratu vetranim, infiltracie, tepelne mosty. Takto som mohol u kazdej miestnosti uvazovat inu teplotu(obalkova metoda toto neumoznuje). Dava to celkovo presnejsi vysledok, je vsak potrebna naozaj dosledna znalost geometrie konstrukcii jednotlivych miestnosti.

Merna spotreba tepla je zase nieco ine a pocita sa odlisnym sposobom, uvazuje sa tu uz aj s vnutornymi a solarnymi ziskami.

Neviem, ci je to to, co si povodne chcel, lebo otazka nebola jednoznacne polozena.

odpoveď vystihuje podstatné veci z otázky. obídem spôsob získania "U" ten je trochu zložitejší, ďalší postup bol správny. Zaujíma ma ako sa výsledok pri použití zhoduje s predpokladom alebo výpočtom.
Trochu to rozvediem: strop je zložený z viac vrstiev ako bolo uvedené, aj keď niekto píše že vplyv SDK je zanedbateľný sú tam ďalšie vrstvy, takže celkový účinok aj pri použití znižujúcich koef. by mal byť vyšší. Napr nad tep. izoláciou je vrstva vzduchu, ktorá sa síce v zime ochladí na teplotu okolia ale nepohybuje sa a teplo odvádza len vedením, nie prúdením. Tomu bráni aj paropriepustná vrstva. predpokladám masívnu krytinu na latenie, pri debnení je tam ďalší prvok.

jan45 píše:odpoveď vystihuje podstatné veci z otázky. obídem spôsob získania "U" ten je trochu zložitejší, ďalší postup bol správny. Zaujíma ma ako sa výsledok pri použití zhoduje s predpokladom alebo výpočtom.
Trochu to rozvediem: strop je zložený z viac vrstiev ako bolo uvedené, aj keď niekto píše že vplyv SDK je zanedbateľný sú tam ďalšie vrstvy, takže celkový účinok aj pri použití znižujúcich koef. by mal byť vyšší. Napr nad tep. izoláciou je vrstva vzduchu, ktorá sa síce v zime ochladí na teplotu okolia ale nepohybuje sa a teplo odvádza len vedením, nie prúdením. Tomu bráni aj paropriepustná vrstva. predpokladám masívnu krytinu na latenie, pri debnení je tam ďalší prvok.

Ma vobec vyznam a stoji za namahu uvazovat vo vypoctoch s SDK a inymi pomocnymi konstrukciami zanedbatelnych odporov a hrubok? Urcite nema. Chyby ktorej sa dopustis nezapocitanim SDK je 0,0nic. Chcel som napr. do vypoctov zahrnut aj krokvove zavesy, ale pri ploche vsetkych zavesov 0,0096m2 by som dospel k tepelnemu mostu v jednotkach W. A s tym naozaj nema vyznam pocitat, kedze vacsich chyb sa da dopustit inde. Staci nepresne spocitat plochu fasady o 1m2 a hned sa dopustas vacsej chyby. Takisto uvazovat so vzduchovou medzerou v povalovom priestore nema vyznam. Pri dobre zateplenych stropoch sa teplota v povalovom priestore rovna exterierovej teplote. Nevymyslam si, mam tam teplotny snimac a teplota tam takmer presne kopiruje teplotu vonku(v lete samozrejme nie).

Co sa tyka toho, ci sa to zhoduje s realitou alebo nie..... Co sa ma zhodovat? Co je to tepelna strata? Je to obycajna normovana hodinova strata domu. Sluzi len na porovnanie a nema nic spolocne s realitou. O tomto sme diskutovali na tzb-info.cz. Viacero ludi to stale nevie pochopit a porovnavaju vypocitane tepelne straty s realom a tesia sa ked im to vyjde rovnako. Ak to vyjde rovnako, tym len potvrdia to, ze nespravne pocitali. V reale by mala vyjst nizsia hodnota strat. Vo vypoctovej normovanej strate nie su zapocitane solarne a vnutorne zisky.

Presny obraz o spotrebe dava az merna potreba tepla domu, kde su solarne a vnutorne zisky zapocitane.

Pre mna je hodnota TS nicnehovoriace cislo. Poviem priklad. Dom c.1 ma TS 2,8kW, dom c.2 ma TS 3,8kW. Dom c.1 ma pomerne malu plochu zasklenia, zatial co dom c.2 ma bohate juzne presklenie s cielom vyuzivat solarne zisky. V konecnom dosledku bude merna potreba tepla domu c.2 ovela mensia , takisto bude aj vykurovacia sezona vplyvom solarnych ziskov kratsia ako domu c.1.

Neviem, ci sa zivis ako projektant, ale tieto veci by si mal ovladat a nemali by sa ti miesat.

>Teda kazdu hodinu nam "utecie" cez strop 196W

Poznamka hnidopicha: 196 W znamena 196 J(Joule) KAZDU sekundu. S hodinou to nema ZIADNY suvis.
Pojmy energia a vykon nemozme miesat ako sa nam zachce.

Zo zbytkom suhlas.

esde píše:>Teda kazdu hodinu nam "utecie" cez strop 196W

Poznamka hnidopicha: 196 W znamena 196 J(Joule) KAZDU sekundu. S hodinou to nema ZIADNY suvis.
Pojmy energia a vykon nemozme miesat ako sa nam zachce.

Zo zbytkom suhlas.

Netreba to zase komplikovat Joulami. Mal som napisat, ze pri strate 196W je nutne dodavat tepelny vykon 196W na udrzanie rovnovahy. Alebo ako som napisal ja , za hodinu je nutne dodat energiu 196Wh. Pisal som rychlejsie ako rozmyslal. Znali citatelia to vsak urcite pochopili. Este raz sa ospravedlnujem za tu obrovsku chybu

hovoríme o tej istej veci, len sa tvárime, že niekto tomu rozumie lepšie. Videl som identické domy, ktoré boli stavané v čase, keď neboli dostupné rôzne technológie a materiály, a spotreba plynu na vykurovanie bola rozdielna o 50 %. Tým chcem povedať, že opytujúci sa nemôžu čakať vyčerpávajúcu odpoveď pri nedostatku informácií a aj to, že aj keď vzduch v podstrešnom priestore má rovnakú teplotu ako v exteriéri strata je iná ako keby táto izolácia bola konečnou vrstvou. Nie som projektant, ale mám dosť informácií aby som mohol mať na vec názor a prezentovať ho.

jan45 píše:hovoríme o tej istej veci, len sa tvárime, že niekto tomu rozumie lepšie. Videl som identické domy, ktoré boli stavané v čase, keď neboli dostupné rôzne technológie a materiály, a spotreba plynu na vykurovanie bola rozdielna o 50 %. Tým chcem povedať, že opytujúci sa nemôžu čakať vyčerpávajúcu odpoveď pri nedostatku informácií a aj to, že aj keď vzduch v podstrešnom priestore má rovnakú teplotu ako v exteriéri strata je iná ako keby táto izolácia bola konečnou vrstvou. Nie som projektant, ale mám dosť informácií aby som mohol mať na vec názor a prezentovať ho.

Napisal si: "Zaujíma ma ako sa výsledok pri použití zhoduje s predpokladom alebo výpočtom." Jednalo sa o vypocet TS. A nehnevaj sa, ak by si tomu rozumel hlbsie, tuto otazku by si sa neopytal.
Ok, ty chces uvazovat aj so vzduchovou izolaciou v podkrovi, ale na druhej strane treba uvazovat aj s "vyzarovanim" oproti vesmiru pri jasnej zimnej nocnej oblohe a mnoho inych vplyvov.
Ale naozaj rad by som vedel, ako budes pocitat vplyv vzduchu v povalovom priestore, ked bude mat teplotu takmer rovnu exterierovej teplote?
Len tu filozofujes , ale ziadne konkretne riesenia ani vypocty si tu zatial neponukol. Pokus sa o nieco. Zalozil si tuto temu, tak by bolo vhodne , aby si aj ty prispel nejakym zmysluplnym postupom.

Priestor v krove môžeme pokladať za nevykurovaný priestor susediaci s vykurovaným. A ten ovplyvňuje straty.
Na zmysluplné debaty by sme museli začať s fyzikálnymi zákonmi. Veď sa pozri na nik o základovej platni, rieši sa tam penosklo a ytong a spôsob založenia je drahší ako spotreba tepla počas životnosti objektu.