www.oStavbe.sk

martin1 píše: Inak neviete xps sa reze tak ako eps s tym nahriatym drotikom?

ano, vyskusane dnes. smrdi to ako 100 certov ale je to lepsie a cistejsie ako s pilkou...

Zdravim, chcel by som poznat nazoer ostatnych na tu dilataciu. Treba pristavbu stavat teda ako samostatnu stavbu? nevadi ze bude len v travare ,,U"? Pristavba a povodna stavba musi byt oddalena xps? Aky mam dat ten xps hruby? XPS staci ked prilepim o povodnu stavbu, alebo ho aj nejako mechanicky prichytit aby sa nezosmykol? Vdaka za radu.

mam starosti, medzi dvoma stavbami je vzdialenost cca 4 metre. Z toho susedove 3 a moj 1 meter. Sused sa uprel, ze chce medzi tieto stavby postavit pristresok pre 2 auta podlz. Ma uz spracovany projekt, bude to stavba na stlpoch, zakryta neviem akou krytinou.Mne sa jedna o to, ze ked on bude vyberat zaklady na tie stlpku - ma ich byt po kazdej strane po 4, ci mi tym nenarusi moje zaklady, ktore su stare iba 1 rok-do vtedy, ked on chce zacat stavbu. My sme mu s tym suhlasili. , ale casom sa nam to rozlezalo v hlave a tak skusime s nim este jednat, aby si radsej postavil pristresok vo svojom dvore, ktory by mu sluzil aj na ine ucely. V pripade postavenia pristresku my nebudeme mat pristup k severnej stene domu a on uz do svojho dvora nevojde so ziadnym vyssim mechanizmom.Mame vela dovodov na to, aby on od toho ustupil, ale pre pokoj v susedstve ......

slovenka, to čo má sused malé Fiatky ? Normálne auto má šírku 1,65 - 1,7 metra plus zrkadielká.
Pri parkovaní bude musieť sused obchádzať zrkadielka a stĺpiky. Pri vystupovaní bude búchať dverami do domov.
Keby taký projekt mal schvalovať stavebný úrad tak to neprejde, pokiaľ sú to 4 metre. O pár rokov tam možno bude miesto prístrešku drevená búda. A tú strechu Vám oprie o fasádu ?
Ja by som mu to nepovolil, o tom by vedeli rozprávať tí čo majú domy na hranici pozemku.

Byť na vašom mieste, určite by som mu nedovolil stavať na vašom pozemku. Nech si základové pätky aj celý prístrešok postaví pekne na svojom. Tam naozaj nie je čo riešiť.

Ak by ste veľmi chceli byť ústretoví, tak mu dovoľte nad váš pozemok potiahnúť maximálne tak strechu prístrešku. Medzi strechou a vaším múrom treba nechať dostatočnú medzeru aby sa tam v zime nedržal sneh a aby sa dala udržiavať fasáda. Spád strechy samozrejme od vášho domu a voda odvedená mimo vašich základov.

martin1 píše:a aby som to uz dorazil (aj ked stale je o com , este jedna vec, ked chcem mat zaklady do hlbky 1 meter, tak staci ked vykopem 1 m do hlbky, ked budem podklad este zhurnovat? (mam tam ilovitu podu). rozmyslam, ci napr. netreba vykopat az do hlbky 1,2 metra a potom tych 20 cm vyplnit nejakym strkopieskom a ubyt zabou? ako ste to stavebnici robili?

Zdravim, este tuto vec som chcel, kedze cas kopania zakladov sa blizi zavratne (som pozadu, co uz) a do pondeloka dufam budu zaklady vykopane. Dam sirku 60 cm a hlbku asi 1,2 m /v projekte mam len ze nezamrzajuca hlbka) s tym ze do stredu pojdu debniace tvarnice 30 cm siroke. Poda u mna je dost nehutna, sipka, bude sa isto dobre kopat, ale bojim sa potom toho sadania stavby. A tak by som rad com najlepsie zhutnil, ale cim? Uvazujem ze si dam priniest tatrovku makadamu, robim pristavbu 7x6, zhutnit chcem aj pod zakladami aj pod doskou. Co si myslite o tom cim zhutnovat a v akej vrstve - hrubke? Chcem si potom zabu pozicat a ubyt to poriadne...

a este jednu vec som sa chcel poradit, ak staviam s ytongu 30, tak najlepsie bude ked aj debniace tvarnice dam hrubky 30 nie?

esde píše:10. naviest strk podla projektu (asi 32-64)
11. tepelne zaizolovat podkladny beton pri okrajoch
12. vyrovnat a zhutnit strk
13. este raz poriadne zhutnit
14. polozit igelit
.

Zdravim a este posledne detaily. V projekte nemam napisane aky strk mam dat ako podklady - aky mam dat? co na argument niektorych, ze strk vraj nie je vhodny, ked mam ilovitu podu? a este otazocka, na co ten igelit na strk, pod podkladny beton, nie je lepsie, aby isiel beton na ten zhutneny strk?
vdaka

Ak strk dat, tak potom hruby, napr. uvedeny 32-64

Ano, ilovita poda a strk nejde velmi dokopy. Ak uz, je nutne oddelit ich geotextiliou. Predstavte si to ako hruby strk, hoci dobre zhutneny a pod nim il. Casom, tlakom a v prostredi zemnej vlhkosti il bude prenikat medzi medzery strku. Tym klesne objem tejto zmesi (zrna strku obalene vazelinou)oproti stavu, ked boli zvlast il a zvlast strk (idealne: zrna pevne "zaseknute" do seba). Ak sa to udeje rovnomerne, mate stastie, cely dom "len" klesne o par cm. Ak mate smolu, udeje sa to nerovnomerne a klesne len cast zakladov. A z toho sa odvadzaju praskliny (zakladov (nevidiet) murov (vidiet)).

Ak pojde beton na strk, v spodnej casti zakladov zostanu len hrube zrna strku, obalene cementom, vsetko male a riedke (cementove mlieko) zatecie do medzier toho zhutneneho strku. T.j. namiesto monolitickych zakladov budete mat hornu cast monoliticku, ktora bude dole prechadzat na strkove betonove hniezda, strk s cementovym mliekom, strk s kde-tu trocha cementu az po cisty strk. T.j. cim nizsie, tym slabsi a slabsi beton.

Ak pouzijete na oddelenie igelit (foliu) musite to zohladnit pri instalacii zakladoveho zemnica, folia je izolant.

martin1 píše:a este jednu vec som sa chcel poradit, ak staviam s ytongu 30, tak najlepsie bude ked aj debniace tvarnice dam hrubky 30 nie?

ano, aj DT daj 30.
výkop aj ja som mal 1,2 m-zamrzajuca hlbka je v Senici 1,05 m.
výkop pásu som zhutnil vyb. doskou, zasypal štrkom hrubka vrstvy 30-40 cm frakcia 22/63 mm. štrk zhutnil, uložil poz. pásovinu 30/4 mm, kanaliz. prípojky a zalial betónom.
vybr. doska ma stála 840 Sk na 24 hod. v OTS-majú najväčšiu sieť požičovní v SR.

quark píše:výkop aj ja som mal 1,2 m-zamrzajuca hlbka je v Senici 1,05 m.

si si tymto uplne isty? odkial mas ten udaj? lebo ja som bol az doteraz v tom, ze takato zamrzajuca hlbka je niekde na severe Polska... resp. ze v Tatrach moze byt zamrzajuca hlbka okolo 80 cm (aj ked ako tak nad tym rozmyslam, nemam to nicim podlozene).

je to pre mna dost dolezite - coskoro budem klast nove trubky medzi letnou kuchynou a domom...

vdaka

deko píše:

quark píše:výkop aj ja som mal 1,2 m-zamrzajuca hlbka je v Senici 1,05 m.

si si tymto uplne isty? odkial mas ten udaj? lebo ja som bol az doteraz v tom, ze takato zamrzajuca hlbka je niekde na severe Polska... resp. ze v Tatrach moze byt zamrzajuca hlbka okolo 80 cm (aj ked ako tak nad tym rozmyslam, nemam to nicim podlozene).

je to pre mna dost dolezite - coskoro budem klast nove trubky medzi letnou kuchynou a domom...

vdaka

ja som tu už raz písal, že čo tu napíšem viem aj doložiť: napr fotkami, podkladmi, vlastnou realizáciou.....
Senica má ílovité podložie, mesto Senica si dalo vypracovať podrobný geolog. prieskum kvoli čerpaniu eurofondov na výstavbu priemyselného parku......
taktiež asi 80 m odo mňa bol robený podrobný geolog. prieskum, investor tam stavia bytovky, správa má niekoľko desiatok strán, mal som ju k dispozícii, lebo som od toho investora kupoval moj pozemok, takže tak Deko, som si úplne istý tým čo som napísal martinovi. ťe pic.

quark píše:

deko píše:

quark píše:výkop aj ja som mal 1,2 m-zamrzajuca hlbka je v Senici 1,05 m.

si si tymto uplne isty?

Senica má ílovité podložie, mesto Senica si dalo vypracovať podrobný geolog. prieskum kvoli čerpaniu eurofondov na výstavbu priemyselného parku......

no kua kua. ja som tiez na ilovitom podklade. kua kua to budem musiet tie trubky aj ja zakopat do toho 1,2 metra . je to presne o 70 cm viac ako som mal povodne v plane

no co uz, aj tak dakujem ze neriskujem ze v buducnosti mi zamrznu.

Zamrznutia kanalizácie by som sa nebál, aj pokiaľ by sa nepoužívala a teda nevykurovala priamo z domu, tak teplovzdušné kúrenie po osi kanál, prípojka, strešné odvetranie v zime funguje, stačí si to overiť na nejakom sifóne. Prípadne sa dá ešte zaizolovať.
Neviem ako je to z vodou v plastových rúrach, mráz ich poškodí ? Aká je závislosť teploty mrznutia vody a tlaku ?

kanala sa nebojim ani ja. ani poskodenia plastovych rur sa velmi nebojim, aspon mierne flexibilne su (ked su nove - neviem ale co sa stane po par rokoch, ked plast bude starsi). coho sa ale bojim - ked zamrznu, stanu sa nepriechodne a cely dom ostane bez vody...

k tomu bodu mrznutia: Při atmosférickém tlaku je tato teplota 0 °C, při tlaku stokrát větším je asi -1 °C, při tlaku dvou tisíc atmosfér je to asi -20 °C. To znamená, že při tlaku 2000 atmosfér se začne led tvořit až při teplotě nižší než 20 °C pod nulou, při vyšších teplotách zůstává voda v kapalném skupenství. Takze nema velmi zmysel rozmyslat ze ak zvysim tlak, tak voda v rurach nezamrzne... Zdroj: http://fyzweb.cz/odpovedna/index.php?li ... znut%C3%AD