www.oStavbe.sk

A ako je odporucane aplikovat syynt. riedilo? Prazdny rozprasovac z kuchynskych, kupelnovych cisticov taketo nieco prezije, alebo ho syntetika rozlepta?

jo, navyse je v okoli fasadny EPS, ten to predpokladam asi tiez velmi nezvladne?

na chalupe kde sa taketo potvory zvykli vyskytovat a obyvali rozne dutiny do ktorych sa dostali cez diery po sukoch v doskach ktorymi to bolo oblozene sme na to pouzivali obycajnu lekarsku plastovu striekacku (a ta to aj bez problemov prezila), rozprasovac by bol urcite lepsi a co sa tyka toho co to moze spravit s okolitym materialom tak vsak vyskusaj niekde na nejakych zbytkoch, tomu drevu to neskodilo (beztak bolo napustene nejakou syntetickou farbou/lakom )

Vzdy ma stvali plastove flase na riedidlach, ktorym sa po case rozpadli stuple (zatky). Ako moze niekto predavat nebezpecnu chemikaliu v obale, ktory to dlhodobo nevydrzi?! Ale nepisal som sem o tom. Dnes sa vsak cez originalnu plastovu flasu prezrala von chlorovodikova kyselina. Trvalo to asi tak odhadom 3-4 roky. Vytiekla von a dala sa do prace. Vedla stal kovovy sprej proti hmyzu. Pekne to bublalo a sustalo

Chemicky poplach , gumove rukavice, dekontaminacia

Dajte si pozor na zvysky, co skladujete !!

Zeby sa rozpadla flasa z HCl sa mi este nestalo, ale originalny vrchnak spolahlivo "prefukuje". Vsetko v blizkom okoli krasne hrdzavie. Vrchnaky uz menim za obycajne z plastovych flias, ale od jari do zimy ju mam aj tak radsej vonku. Ked mrzne, tak na povale v garazi, co najdalej od vsetkeho kovoveho...

matthewcheck píše:Jo, my mame srsnov ... zatial ale nastastie iba vonku, dufam ze cez beton/tehlu sa dnu nedostanu ... akurat teda by tento tyzden mali prist fasadari, tak im to asi bude kus vadit ...

btw aku zbran odporucate na srsnov?

Fakty: http://ekolist.cz/cz/zelena-domacnost/r ... iho-hnizda

Srsne v zime pokapu a prezije len kralovna. Pre istotu znicit hniezdo, aj ked je malo pravdepodobne, ze sa na jar vratia na to iste miesto. Cez zimu upchat vsetky skary. Maju radi povaly v starych stodolach, butlave stromy, vacsie dutiny.

Sused na chate mal hniezdo v jabloni. Jednej noci sa tam vybral s vrecom, zabalil hniezdo donho, odrezal, a vyhodil. Srsne sice lietaju aj v noci, ale nenapadaju.

Zena mala z nich panicky strach a striekali sme ich takym velkym hlucnym raidom, ale dlho nevydrzal. Potom som sa na to vykaslal. Pomaly si zvyka na osy, ktorych bolo toto leto dost, a nikomu neublizili, takze je mozne, ze sa prestane bat aj tych srsnov.

osy zda sa pokapali. Uz vnutri ich nevidiet. Ale az teraz som googlil a zistil som ze tie osy co sa mi usadili v krove su tzv. utocne. Nastastie neprislo k ustipnutiu. Co som sa docital o utocnych osach som sa zhorzil. Jednoznacne v zime rusim hniezdo.

Mna stve, ze moja predstava o spolahlivosti konkretnych ludi je asi len iluzia...
Konkretne vodar, s ktoreho pracou v dome som bol celkom spokojny, odflakol pripojenie v sachte za vodomerom. 1" ventil natocil na 2 (slovom dva) zavity na trubke, teflonovej nite tam namotal ako keby bola zadarmo. Asi to pomaly slizilo a krystalizoval tam vodny kamen, pretoze vnutorny zavit na ventile praskol a vytieklo mi cca. 25 kubikov vody...

25 kubíkov- to musela byť riadna potopa

ad vodár- raz tu esde rozprával o potrebe kontroly "majstrov" a o tom čo a za aký čas sa stane, ak sa kontrola nerealizuje/preruší.

Ten vodar podla toho co pise ice_age zabudol dotiahnut ventil hasakom. Ale od vodneho kamena ventil prasknut nemohol, to sa mi fakt nezda....

Je mozne, ze to naozaj zabudol dotiahnut.
Prasknut to nemalo od coho ineho. Ine mechanicke namahanie tam nie je. Prasklo to kolko na zavit, v dlzke asi 10 mm. Nebola to vyslovene diera, ale tenkym prudom z toho striekala voda. Bohvie ako dlho, davnejsie som do sachty nepozeral (asi si dam pioniersky slub, ze ten dekel otvorim castejsie). Sachta ma hlinene dno, takze voda mala kam vsakovat...
Btw. existuje (okrem oko-mernej metody) aj iny sposob diagnostiky takejto poruchy? Uvazoval som nad senzorom vlhkosti, co je ale v takejto sachte celkom problem...

ice_age píše:Btw. existuje (okrem oko-mernej metody) aj iny sposob diagnostiky takejto poruchy? Uvazoval som nad senzorom vlhkosti, co je ale v takejto sachte celkom problem...

Sledování spotřeby vody se jeví jako nejspolehlivější. Zda to bude metoda notýsek nebo nějaká automatizace už je věc druhá. Ale četl jsem o "chytrých" vodoměrech, co při havárii (moc velký průtok moc dlouho) sami zavřou. Na "slzení" by to ovšem nefungovalo. Tak jedině sledování spotřeby a její porovnání s dlouhodobým průměrem.

ice_age píše:Uvazoval som nad senzorom vlhkosti, co je ale v takejto sachte celkom problem...

Do sachty asi len nieco na baterky + snimac + bezdrotovy prenos. Dobre utesnit do krabice. V zemi a pod kovovym deklom byva problem s dosahom.

BTW, ked som bol maly chlapec, tak sa senzor vody robil zo stipca na pradlo + 2 pliesky ako kontakty a kocka cukru medzi ne.
"Jak primitivní!" "Ale jak účinné!"

Nemyslel som ani vlhkost vo vztahu k poskodeniu samotneho snimaca. Skor ide o to, ze v zime tam kondenzuje voda na poklope, co by mohlo skreslovat nejaku detekciu unikajucej vody. Mozno by to chcelo spravit pod trubkami nejaku "vanicku" a snimat az urcitu hladinu vody v nej. K domu mam vodovodnu ruru natiahnutu v chranicke, takze UTP/FTP kabel by som tadial prinajhorsom este nejako pretiahol. Ale v konecnom dosledku asi privela namahy v porovnani s obcasnym zdvihnutim poklopu na sachte.

Ta kocka cukru je celkom vtipne riesenie. Len rovnako asi detekuje aj pritomnost mravcov, nie?

TomasHo píše:

emkac píše:ze mi vcera, dnes a zajtra robia veniec, zajtra betonuju, a ja tam nemozem byt, lebo ma dnes seklo, neviem sa hybat a ako dopravny prostriedok pouzivam sanitku
kua

emkac, 4. decembra murovat veniec, to si gratuluj, ze je aspon take pocasie, aby sa to s nejakou chemiou dalo. Boli roky, ked sa vonkajsia stavba zastavila zaciatkom novembra. Skore vyzdravenie.

Šak aj ja som onehda prakticky zastavil 1. novembra - veniec a do apríla nič ďalšie, lebo kosa ako v ruskom filme.