deko píše:treba sa nad tym zamysliet. dajme tomu, ze z rekuperacky spravime perpetum mobile (ucinnost 100 percent) a do rovnice dame hypoteticke cisla (nech sa nam lepsie pocita).
v miestnosti (Tm) je 100°C . vo vonkajsom prostredi (Tv) je -100°C. hypoteticka rekuperacka odovzda kompletne vsetko teplo nasavanemu vzduchu. teplota vzduchu vypustaneho (Ty) do miestnosti bude presne 0°C (Ty=Tm-Tv)...
KoMiKo píše:deko píše:treba sa nad tym zamysliet. dajme tomu, ze z rekuperacky spravime perpetum mobile (ucinnost 100 percent) a do rovnice dame hypoteticke cisla (nech sa nam lepsie pocita).
v miestnosti (Tm) je 100°C . vo vonkajsom prostredi (Tv) je -100°C. hypoteticka rekuperacka odovzda kompletne vsetko teplo nasavanemu vzduchu. teplota vzduchu vypustaneho (Ty) do miestnosti bude presne 0°C (Ty=Tm-Tv)...
Deko, ak by bola účinnosť rekuperácie 100%, tak by sa všetko teplo z vypúšťaného vzduchu odovzdalo nasávanému a teplota Ty by bola 100 °C a nie 0°C. Tvoje "perpetum mobile" má účinnosť iba 50%.
deko píše:nie nie nie aby bola teplota hypotetickeho nasavaneho vzduchu -100°C a hypotetickeho odsavaneho vzduchu 100°C a vzduch vypustany do miestnosti by mal teplotu 100°C, tak ucinnost rekuperacie by bola vacsia ako perpetuum mobile, pretoze nasavany vzduch by ohrievala o 200°C .
KoMiKo píše:deko: ono je to trošku komplikovanejšie, pretože odovzdávanie tepla nie je lineárne, ale záleží od rozdielu teplôt
vypúšťaného a nasávaného vzduchu. Čím je rozdiel teplôt väčší, tým viac tepla odovzdáva vyfukovaný vzduch nasávanému. Je to podobný efekt, ako samoregulácia podlahového kúrenia, v tomto prípade ale nežiadúci.
Poďme na to takto:
Na ohriatie 1m3 vzduchu o 1 K potrebujem cca 0,36 Wh. Predpokladajme uvedený modelový prípad, keď za 24 hodín vymením 2400 m3 vzduchu, vonkajšia teplota -10°C, vnútorná 20 °C, t.j. rozdiel 30 K.
1/ Bez rekuperácie na ohriatie 2400 m3 vzduchu spotrebujem 25,9 kWh (2400 m3 x 0,36 x 30K)
2/ Keď použijem iba rekuperátor s účinnosťou 80 %, tento mi zohreje vzduch na 14 °C (-10 + 0,8 x 30), takže na doohrev o 6 K potrebujem cca 5,1 kWh (2400 m3 x 0,36 x 6)
3/ Keď použijem iba zemný register, tento má šancu ohriať vzduch z -10 °C na cca 5 °C, t.j. mi ušetrí cca 12,9 kWh (2400 m3 x 0,36Wh x 15K) čo vôbec nevyzerá zle.
4/ Takže sa pozrieme na to, čo sa stane, keď použijem aj ZR aj rekuperátor. Z výstupu ZR získam teplotu 5 °C. Potrebujem doohrev o 15K, z čoho mi rekuperátor ušetrí 80%, t.j. 12 K, takže na výstupe z rekuperátora mám 17 °C
(5 + 12). Zostáva mi zohriať vzduch o 3 K, na čo spotrebujem 2,6 kWh (2400 m3 x 0,36Wh x 3 K).
Sumarizácia: Iba s rekuperátorom, bez ZR potrebujem na doohrev 5,1 kWh. Pridám k nemu ZR, ktorý sám dokáže ušetriť 12,9 kWh (čo je super), ale aj napriek tomu ešte potrebujem dodať 2,6 kWh. Pridaním ZR ktorý sám osebe užetrí 12,9 kWh ušetrím z potrebných 5,1 kWh iba 2,5 kWh !!!
Už chápete, prečo som písal, že ZR svojou úsporou konkuruje účinku výmenníku v rekuperátore? Veľkú väčšinu toho, čo ušetrí ZR by ušetril samotný rekuperátor aj bez neho !!!
Práve preto vidím obmedzenie účinku rekuperátora iba na protimrazovú ochranu (ktorá sa dá riešiť aj bez ZR) a prípadné chladenie v lete a práve preto sa pýtam užívateľov, či je chladiaci účinok v lete vôbec citeľný.
Deko, už je to jasnejšie ?
MiroM píše:Vypocty su sice pekne. Ale uvedom si jedno, ak budes s fasady tahat chladny vzduch , bude tych tvojich 80% po urcitej dobe utopia, ucinnost vymennika bude klesat , az sa moze stat, ze zamrzne a teda vetranie sa musi na urcitu dobu odstavit, kym sa vymennik nerozmrazi (resp. ho rozmrazit inym sposobom - elektricky).
KoMiKo píše:...Práve preto vidím obmedzenie účinku rekuperátora iba na protimrazovú ochranu (ktorá sa dá riešiť aj bez ZR) a prípadné chladenie v lete a práve preto sa pýtam užívateľov, či je chladiaci účinok v lete vôbec citeľný...
chozee píše:tak ako to tu čítam, tak ZR je vlastne výmysel projektantov ? A čo napríklad taký systém terra-soll ?
ten využíva teplo zeme na vyhrievanie domu, tak ako funguje, ak ZR je skoro na nič ? Pýtam sa, lebo zvažujem stavbu ZR, ale tieto príspevky ma nijako moc nepotešili.
Ja tvrdím, že z hľadiska úspory energií je to prakticky nezmysel, pretože tepelný zisk z tandemu ZR + výmenník s účinnosťou 80% nie je od samotného výmenníka bez ZR vyšší o celý tepelný zisk ZR, ale iba o 20% tepelného zisku ZR - viď môj predchádzajúci príspevok.
Aký je názor ostatných ???
Majo 2 píše:Treba si pohľadať práce Fi. Atrea. Uvažovať s chladiacim výkonom 500 W sa dá niekoľko hodín denne ale nie 24 hodín.
Závery sú že v tropické dní je najefektívnejšie chladenie nočné prevetrávanie oknami.
Takže klasika, s núteným vetraním alebo bez, treba vetrať v noci.
Späť na Rekuperácia, vetranie, VZT
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť