www.oStavbe.sk

Ešte jedna možnosť: Neviem čo stoja betónové skruže, ale videl som trativod urobený aj z nich (studňa bez vody).

budovat takuto "studnu" je pekna, ehm, hlupost. jedna skruza s vyskou pol metra a priemerom 1 m stala pred rokom okolo 1000 sk. a navyse, betonove skruze neprepustaju vodu, takze voda by sa vstrebavala iba cez dno...

a neustale vpustat dazdovu vodu do byvalej studne (v sucasnosti suchej) je prasacina, hraniciaca s precinom vseobecneho ohrozenia a porusenim zakona o vodach...

Písal som, že neviem čo stoja skruže, pri tej cene by to vyšlo fakt draho.
Ak je tam napr. štrkopiesok, tak vsakovanie dnom nemôže robiť žiadne problémy.
A samozrejme, že som nemyslel žiadnu bývalú studňu. To len ten trativod zo skruží tak vyzeral

Volá sa to vsakovacia studňa. Dno samozrejme musí byť dostatočne nad hladinou spodnej vody. U mňa je od 2-3 štrkové podložie, hladina spodnej vody cca. 11 m, od 14 m začínajú pevné íly. Vsakovacia studňa má hĺbku 4,5 m. Bola zhotovená už keď sme kúpili objekt. 3 metre vody (likvidácia starej nikdy nepužitej "žumpy" plnej daždovej vody) zmizmi z večera do rána.

Vidim, ze sa uberate vselijakymi moznymi smermi...
Najskor by som si urobil malu analyzu
- vysky spodnej vody
- podlozia a zlozenia zeme v okoli trativodu
- relativnej vysky vzhladom na okolie
Ja som to urobil "neprofesionalne" vzhladom na to, ze voda v studni je 5m hlboko, 1,5m pod ornicou je piesok (cisty kopany zlty) a som na kopci.

...Dokončenie. Pri ukladaní škridiel som dbal na to, aby sa nemohla vytvoriť veľká dutina s následným prepadom, alebo obmedzenim funkcie. Uvidíme.



No, aby som bol kompletny (niekedy nie som) obstaravacie naklady boli:
- stará škridla: 0,- EUR (0,- SKK)
- geotextília, ktorá už bola na niečo použitá cca 10m2 cca 10 EUR (301,5 SKK)
- zlomil som rúčku na rýľ 2,60 EUR (78,5 SKK)
- jeden klinec, ktorým som pridŕžal geotextíliu som stratil cca 0,01 EUR (0,5SKK)
- rukavice, kríže...
Rúry a kolená treba aj pri pivových fľaškách, aj pri vsakovacích tuleňoch.

dobry napad s tymi skridlami, len by som rad vedel, kolko tam vlastne zostane volneho miesta na vodu. hlavne pri silnejsich dazdoch by som sa bal, ze mam jamu za par minut plnu, preto som radsej uvazoval nad prepravkami.

Bororo píše:dobry napad s tymi skridlami, len by som rad vedel, kolko tam vlastne zostane volneho miesta na vodu. hlavne pri silnejsich dazdoch by som sa bal, ze mam jamu za par minut plnu, preto som radsej uvazoval nad prepravkami.

Jasne, ze to nie je idealne. Co vsak urcuje kapacitu vsakovacej jamy? (objem), alebo (plocha*vsakovacia schopnost)? Ak je okolita zem ilovita, nepomoze ani kamion prepraviek. Ak je dookola piesok metrova jama je nezatopitelna. Vacsinu veci predimenzujem, ale toto som prehnal. Toto je jama na jeden zvod, plocha strechy je cca 7*9m. Taketo jamy mam dve, este jednu budem kopat:-)

sigma píše:

Bororo píše:dobry napad s tymi skridlami, len by som rad vedel, kolko tam vlastne zostane volneho miesta na vodu. hlavne pri silnejsich dazdoch by som sa bal, ze mam jamu za par minut plnu, preto som radsej uvazoval nad prepravkami.

Jasne, ze to nie je idealne. Co vsak urcuje kapacitu vsakovacej jamy? (objem), alebo (plocha*vsakovacia schopnost)? Ak je okolita zem ilovita, nepomoze ani kamion prepraviek. Ak je dookola piesok metrova jama je nezatopitelna. Vacsinu veci predimenzujem, ale toto som prehnal. Toto je jama na jeden zvod, plocha strechy je cca 7*9m. Taketo jamy mam dve, este jednu budem kopat:-)

Skôr by som mal obavu o životnosť takéhoto riešenia. Podľa mň sa tie palene tehly po niekolkých rokoch rozpadnú na prach.

Dalsie riesenie, pouzit DT poukladane na seba na vazbu. Velke % priestoru pre vodu, vysoka pevnost. Ak ide o zvysne DT je to este vyhodnejsie. Ale aj pri kupovani len na tento ucel to vychadza lepsie ako predrazene plastove "prepravky". Dokonca bez piva.

esde píše:Dalsie riesenie, pouzit DT poukladane na seba na vazbu. Velke % priestoru pre vodu, vysoka pevnost. Ak ide o zvysne DT je to este vyhodnejsie. Ale aj pri kupovani len na tento ucel to vychadza lepsie ako predrazene plastove "prepravky". Dokonca bez piva.

to znie celkom rozumne. cim to ale zvrchu prikryt ? alebo si zle predstavujem to ukladanie na vazbu ?

Fotku dokonceneho trativodu nemam, ale robil som ho takto:
- jama ako svet
- geotextilia, co mi zostala, aby sa nezanasal
- drenazna rura 200ka - sama o sebe ma pri tej dlzke dost velky objem, aj keby podlozie horsie vsakovalo, mohla by stacit pre par dni zrazok (aspon co som pocital podla priemerneho uhrnu pre moju lokalitu)
- obsypanie hrubym sajrajtom zo stavby (kvadre, tehly, kusy betonu)
- zase geotextilia
-zasyp hlinou

Ploche kamene, boky z DT.
Nezabudnut na roztriedenie DT. Naspodku tie cele a na vrch tie s prepazkou v strede.

moje riesenie:
projekt: betonove skruze v strkovom lôzku min. 5m od domu
realizacia: cca 5m3 stara nadoba na vodu ( cisterna,miestami diery ale inde dost hrube steny) jama ako svet, na spodu makadam, cisterna odpalenym dnom na spodku jami. Z bokov privod na drenaze,strecha...+ par dier este spravim aj zboku pre kriticke prilivy vody. . Vrch poklop, tam sa spusti ponorka a cez leto bude sluzit na polievanie zahrady

prečo sa dáva geotextília aj na dno jamy (ak som to dobre videl na fotke sigmy)?, neslúži geo na nezanesenie priestoru zeminou z okolia?, to jest, vzhľadom na gravitáciu, z bokov a z hora?

druhá vec, obávam sa že mám hodne ílovité podložie (keď sa zhrnula ornica a zapršalo, v najnižšom bode stála voda niekoľko dní), rozmýšľam že si spravím vlastný prieskum a na mieste potenciálneho trativodu vykopem hlbokú jamu a budem pozorovať čo sa deje s dažďovou vodou... čo však potom keď zistím že nevsakuje? (strecha 220m2, tri dažďové zvody)... ďakujem za prípadné rady