www.oStavbe.sk

zaujimalo by ma ake su nazory odbornikov na to, ci pripojit podruzne rozvadzace osobitnym ochrannym vodicom na hlavny rozvadzac, resp. na domovu uzemnovaciu svorkovnicu EPS2. mam hlavny rozvadzac v suterene budovy kde je urobene rozdelenie PEN na PE + N a dva osobitne privody na schodiskove rozvadzace kablom CYKY 5x6mm2. norma nieco hovori o tom, ze kazdy podruzny rozvadzac by mal byt takto osobitne pripojeny, ale nejako sa mi to nezda
vdaka za odpovede

Ahoj,

pri takych "mikrodlzkach" ako v RD to nema zmysel. Bude to kludne vyhovovat norme. Len prosim nespoj nikde PE a N tak "pre istotu" ako to robia "tiez elektrikari" medzi nami.
Ale ne druhej strane, keby som niekam prisiel a uvidel takto dodatocne prizemneny podruzak v RD, tak by mi len srdce podskocilo od radosti

tienik píše:Ale ne druhej strane, keby som niekam prisiel a uvidel takto dodatocne prizemneny podruzak v RD, tak by mi len srdce podskocilo od radosti

poskocit srdce moze - len ci na tom spravnom mieste lebo to pospojovanie je problemova vec. tienik, ako fajnsmeker iste ocenis tento clanok:

http://www.odbornecasopisy.cz/index.php ... ment=40436

dalsim moznym problemom okrem nejednoznacnej normy je to, ze indukcia:

Ui=dFí/dt, pricom dFí=dBxS, kde S je plocha slucky, ktora vznikne skrze ochranne vodice. to znamena, ze ak sa robia nadbytocne prepajanie dvoch bodov viacerymi cestami, tak vznika prijimac brumu, pripadne prepatia od blesku...

no narazil si na temu doprial by som Ti vidiet ako ohnivo sa toto zvykne preberat na roznych skoleniach.
Pravda je taka, ze tie normy su dohromady tak nejednoznacne, ze 10 elektrikarov si pospajanie z nich vysvetli kazdy sovjim sposobom a kazdy aj dokaze svoju pravdu.
K tomu brumu, je to tak - nech vzniknu akekolvek slucky, tak nejaky brum to prinesie.

Pohlad z druhej strany - su situacie ked je to "prizemnenie" vyhodne (napriklad riziko prerusenie hlavneho privodu, atd....)
Takze neda sa 100% v tomto pripade tvrdit ze je len jedno spravne riesenie.
Ja sa snazim drzat zdraveho rozumu a zachovat vzdy pohladad v poradi:
1) bezpecnost
2) uzitocnost
3) cena

z tohoto pohladu kazde "zalohovanie" ochranneho vodica zvacsi % spolahlivosti pre bezpecnost ako taku, takze v principe by som proti tomu nemal padne argumenty.
Na druhej strane, to % zvysenia spolahlivosti v RD by bolo mozno 0,01% - co je zas vec ktoru neviem vyargumentovat ze to tam byt musi....

Navrhujem drzat sa zdraveho rozumu a v obycajnom RD to neriesit, aj ked, keby to tam uz bolo.....

PS: bodaj by toto boli jedine nejasne normy.......

heisenberg píše:zaujimalo by ma ake su nazory odbornikov na to, ci pripojit podruzne rozvadzace osobitnym ochrannym vodicom na hlavny rozvadzac, resp. na domovu uzemnovaciu svorkovnicu EPS2. mam hlavny rozvadzac v suterene budovy kde je urobene rozdelenie PEN na PE + N a dva osobitne privody na schodiskove rozvadzace kablom CYKY 5x6mm2. norma nieco hovori o tom, ze kazdy podruzny rozvadzac by mal byt takto osobitne pripojeny, ale nejako sa mi to nezda

Odbornu cast a normy riesi tienik. Chcem sa vratit k zakladnemu principu, naco je prizemnenie rozvadzaca dobre, nech si aj neelektrikari spravia vlastny nazor na prinos takehoto riesenia.

Prvy ucel je uplne jasny. Mame zalohu, keby sa prerusil ozajstny PE.

Druhy ucel je menej zrejmy. Pri poruche - skrate typu faza na kostru je mieste skratu priblizne v polovici medzi privodom 230V a nulovym napatim. Povedzme teda, ze napatie sa rozdeli v pomere 1:1, cize na polovicu = 115V. Toto napatie tam bude len zlomok sekundy, pokial sa nevypne istic, ale pocas toho casu sa prenesie na kovove kostry inych pripojenych pristrojov, ktore s poruchou nemaju nic spolocne. Ak sa niekto prave vtedy dotyka takehoto spotrebica, moze dostat necakanu ranu. Po prizemneni podruzneho rozvadzaca na EPS alebo aj napr. na kovove potrubie sa zmenia vodivostne pomery v prospech pripojenia na zem a napatie sa rozdeli v lepsom pomere, napr 2:1, cize pri poruche bude na PE napriklad iba 75V.

Ako vidiet, obidve situacie su realne, ale malo pravdepodobne.

MartinH píše:Druhy ucel je menej zrejmy. Pri poruche - skrate typu faza na kostru je mieste skratu priblizne v polovici medzi privodom 230V a nulovym napatim. Povedzme teda, ze napatie sa rozdeli v pomere 1:1, cize na polovicu = 115V. Toto napatie tam bude len zlomok sekundy, pokial sa nevypne istic, ale pocas toho casu sa prenesie na kovove kostry inych pripojenych pristrojov, ktore s poruchou nemaju nic spolocne. Ak sa niekto prave vtedy dotyka takehoto spotrebica, moze dostat necakanu ranu.

ok, v momente skratu fazy na kostru sa musim dotykat kostry napriklad na pracke a este niecoho ineho. dajme tomu vodovodnej armatury, alebo kostry elektrickeho sporaka, alebo ineho spotrebica s kostrou pripojenou na PE. lenze pri spravnom zapojeni instalacie bude tato kostra mat tiez 115V a teda nebude ziadne kopanie

najlepsi argument PRE asi napisal tienik ked napisal, ze sa bezpecnost zvysi o 0,01% lebo sa moze stat, ze instalacia nebude spravne zapojena, lenze to je uz problem niecoho ineho a nie osobitneho ochranneho vodica...

radost vidiet ze ludia zacinaju chapat vyznam ochranneho pospajania vodivych predmetov. Je to presne ako napisal rq, pretoze nas neohrozuje napatie, ale rozdiel napati.

-rq- píše:ok, v momente skratu fazy na kostru sa musim dotykat kostry napriklad na pracke a este niecoho ineho. dajme tomu vodovodnej armatury, alebo kostry elektrickeho sporaka, alebo ineho spotrebica s kostrou pripojenou na PE. lenze pri spravnom zapojeni instalacie bude tato kostra mat tiez 115V a teda nebude ziadne kopanie

V praxi je to zlozitejsie. Ide o to, ako "daleko" su dva predmety vodivo spojene.

Priklad:
- radiator v obyvacke je cez medene potrubie pripojeny na ekvipotencialnu svorkovnicu (EPS)
- kostra lampy je pripojena na ochranny kolik zasuvky, ten je pripojeny na PE svorkovnicu rozvadzaca a ta je cez PEN spojena s tou istou EPS

Da sa teda povedat, ze kostra lampy je vodivo spojena s radiatorom, vsakze? No a teraz vznikne skrat v lampe. Cez PE vodic potecie skratovy prud a vytvori na trase lampa-EPS 115-voltovy ubytok napatia podla Ohmovho zakona. Cez medenu rurku netecie nic, radiator ma stale nulovy potencial. Rozdiel je tak 115V, nastastie sa za par desatin sekundy istic vypne.

Presne toto je dovod, preco v kupelni je predpisane miestne doplnkove pospajanie s dorazom na miestne a spajaju sa este raz aj veci, ktore su uz raz niekde inde pospajane. Ale mimo kupelne to predpisane nie je, cize aj pri spravnom zapojeni to kopnut moze, ako som v tom priklade z obyvacke uviedol.

Ale aj tak sa tesim s tienikom:

tienik píše:radost vidiet ze ludia zacinaju chapat vyznam ochranneho pospajania vodivych predmetov. Je to presne ako napisal rq, pretoze nas neohrozuje napatie, ale rozdiel napati.

este jednu vec, ak idem k cislam, 115V tam byt nemoze - bo by bol velmi zly spoj, ak by jeho odpor umoznil ubytok napatia takej velkosti. To nam zas riesi norma o maximalnom dotykovom napati. V principe, tie prierezy vodicov na pospajanie nie su cucane z prsta, aj ked niekedy to vypada ako lano na odtah kamionu, ale to presne pre to aby impedancia bola tak nizka, ze nas ubytok napatia neohrozi.

tienik píše:este jednu vec, ak idem k cislam, 115V tam byt nemoze - bo by bol velmi zly spoj, ak by jeho odpor umoznil ubytok napatia takej velkosti. To nam zas riesi norma o maximalnom dotykovom napati. V principe, tie prierezy vodicov na pospajanie nie su cucane z prsta, aj ked niekedy to vypada ako lano na odtah kamionu, ale to presne pre to aby impedancia bola tak nizka, ze nas ubytok napatia neohrozi.

Asi nehovorime o tom istom. Ja myslim zasuvku na konci kabla a pri nej skrat L-PE. O absolutnu velkost odporu ani nejde, ale odpor vodica L tam bude rovnaky ako odpor vodica PE spat, cize 230V sa na trase tam a spat rozdeli na dve polovice.

MartinH píše:Priklad:
- radiator v obyvacke je cez medene potrubie pripojeny na ekvipotencialnu svorkovnicu (EPS)
- kostra lampy je pripojena na ochranny kolik zasuvky, ten je pripojeny na PE svorkovnicu rozvadzaca a ta je cez PEN spojena s tou istou EPS

Da sa teda povedat, ze kostra lampy je vodivo spojena s radiatorom, vsakze? No a teraz vznikne skrat v lampe. Cez PE vodic potecie skratovy prud a vytvori na trase lampa-EPS 115-voltovy ubytok napatia podla Ohmovho zakona. Cez medenu rurku netecie nic, radiator ma stale nulovy potencial.

ano aj nie. v tom istom momente (v case t=0 a nasledujuce milisekundy) kedy dojde ku skratu LxPE potecie cez L a PE ten isty prud, takze PE svorkovnica uvazovaneho podruzneho rozvadzaca bude mat priblizne polovicu napatia, dajme tomu ked je to priklad 115V. toto napatie bude na vsetkych kostrach - s vynimkou radiatora, ktory je spojeny s domovou EPS niekde inde, cize zdanlivo vyhodne riesenie. preco zdanlivo? lebo ten skrat na kostru moze vzniknut v niektorom inom spotrebici napojenom na iny podruzny rozvadzac a cez iny ochranny PE sa tych 115V prenesie na domovu EPS a odtial trebars na ten radiator (menej pravdepodobne), alebo na inu "nevinnu" kostru! takze v jednom pripade ano, zvysi sa bezpecnost a v druhom pripade (ak je skrat na spotrebici napojenom inde), tak sa bezpecnost naopak znizi, lebo cez ochranny PE dojde k zavleceniu nebezpecneho napatia aj na ine miesta...

este dodam, ze tych 115V na EPS nebude vtedy, ak je riadne uzemnena a nizkoohmovo spojena so zdrojom, tj privody dostatocneho prierezu. lenze prave o to ide, ze to tak byt nemusi - a co potom

Ono v prírode je to tak, že všetko ide cestou najmenšieho odporu.
Aj ten skratový prúd pôjde cestou najmenšieho odporu, to jest priamo na zem cez uzemnenie.
Áno - v čase t0 bude na všetkých kostrách, ktoré sú vodivo spojené s EPS, nebezpečné napätie, ale hneď, ako vznikne úbytok, zaúčinkuje ochrana a nedôjde k ohrozeniu ľudského života.
A o tom to je

raven píše:Ono v prírode je to tak, že všetko ide cestou najmenšieho odporu.
Aj ten skratový prúd pôjde cestou najmenšieho odporu, to jest priamo na zem cez uzemnenie.

Fyzika hovori. ze prud sa rozdeli v pomere vodivosti. Cez droty pojde orientacne 99,98%, cez cloveka 0,02% skratoveho prudu. Pri 200A je to stale riadny kopanec, ale vzhladom na dobu trvania je riziko zabitia male. Uz aj samotne riziko zasahu je male. Ale neznamena to, ze absolutne nic nehrozi.