bobco píše:mmalatinka píše: Ak sa to spraví správne (dokonale zalepia všetky spoje), musí byť urobená rekuperácia, ktorá sa mi nepáči. Takto to vidím. Ale aj s tým korkom som si nie celkom istý. Ešte nie som rozhodnutý, a preto chcem počuť každý názor.
čo s tým má spoločné rekuperácia?
Hádam vetrať sa musí každý dom.
Riadené vetranie je o komforte vetrania a rekuperácia ( spätné získavanie tepla) môže byť len bonusom
Presne tak. Ja nemam rekuperaciu - co je samozrejme nevyhoda a skoda, ale jedboduch neboli (a nie su) peniaze - ale dom mam (relativne) vzduchotesny. Vetra sa jednoducho oknami. Keby bol aj hned difuzne otvoreny, vetrat bude treba aj tak, kecy o dychani stien su naozaj len kecy. Takze ak das z interieru parozabranu, difuzna otvorenost (= klesajuci difuzny odpor vrstiev smerom k exterieru) zostane zachovany***.
mmalatinka píše: Ide mi o to, ak sa urobia zle spoje fólie, dostane sa do vaty vlhkosť a stráca izolačné vlastnosti a s tým aj pliesne
A ked tam parozabranu nedas, tak sa akoze vlhkost do izolacie nedostane? Zaklad je, aby sa potom v ramci rocnej bilancie odparila von - teda tvoja saha o difuzne otvorenu konstrukciu. Problem nastava, pokial je nedokonala parozabrana pri difuzne uzavretej konstrukcii, napr. pri zatepleni EPS.
Ak si budes robit parozabranu sam, vies dosiahnut takmer idealnu parotesnost, ak aj nie, stale to bude lepsie, ako keby tam parozabrana vobec nebola. Mozno, ze ju naozaj pri korku netreba (za predpokldu, ze korok absorbuje take male mnozstvo vlhkosti, ze to neovplyvnuje jeho tepelnoizolacne vlastnosti - tak sa sprava tusim ovcie runo, ak je dost mastne, ale cesanim runa sa z neho dost odstranuje lanolin, takze opat neviem, nakolko je to iba marketing), ale parozabrana je pri stavbe smiesna polozka, takze by som ju dal.
*** Neviem, ako sa korok omieta, ale ak tam pojde kleber so sietkou (co predpokladam, ze asi pojde), tak sa s dufuzne otvorenou konstrukciou rozluc. Spravne realizovana difuzne otvorena fasada sa pri sucasnej technologickej urovni slovenskeho stavebnictva da realizovat iba ako dvojplatovana prevetravana, nie ako kontaktne zateplenie (stale pisem o pouziti cementovych lepidiel)
Pred casom som sa na tuto temu chytil na e-filipovi s jednym predajcom styrconu.
Tu je cela diskusia:
http://efilip.sk/Default.aspx?contentID ... 1#messagesA toto je cast z mojich prispevkov, kde pisom o rovnakom probleme:
Asi vas sklamem, ale podla mojich vedomosti z teorie aj praxe, realizacia koser difuzne otvoreneho kontaktneho zateplovacieho systemu je pri sucasnom stave stavebnej technologie NEMOZNA. Preco? Slabym miestom systemu je lepidlo. Nijaky vyrobca nema v sortimente cementove lepidlo, ktoreho difuzny odpor by bol nizssi, ako je odpor silikonovej alebo mineralnej omietky, ktore su povazovane za difuzne otvorene. V praxi to pri "akozedifuzneotvorenych" stenach funguje takto: v interieri je dajme tomu vapenno-cmementova omietka, ktora sa povazuje za parotesnu, potom nasleduje murivo, ktore ma oproti interierovej omietke mensi difuzny odpor. Stavebnik da v dobrej viere na fasadu paropriepustny izolant, ale prilepi ho a nasledne este prearmuje lepidlom, ktore je minimalne parobrzdou, ak nie parozabranou. Tym padom zabrzdi unikanie vodnej pary. Samozrejme, original cementove lepidla na mineralnu vlnu maju nizssi difuzny odpor, ako lepidla na EPS, ale stale sa neda hovorit o difuznej otvorenosti.Pan predajca mi argumentoval, ze lepidlo na styrcon sa tak nesprava, ale technicky list hovori nieco ine, takze moja odpoved na jeho namietku bola:
A opat fakty. Samotny styrcon ma difuzny odpor 6-9 (mineralna vlna este menej). Vami odporucane lepidlo ma difuzny odpor 18 - ved to je proti zasadam difuznej otvorenosti, ci nie?Je super, ze hladas informacie a chces posudenie tvojej skladby, ale skus sa ns to pozerat viac, cez stavebnu fyziku.
Skus prosim okomentovat aj tu hrubku tvojej izolacie - myslis, ze bude stacit?