www.oStavbe.sk

bladerunner píše:

k+k píše:......aktualne riesenie:
rozdelovace sme s jokom prerobili na:
........

chlapi: je jedno ci mam v rozdelovaci prietokomery dole a ventily hore; alebo opacne (mam rozdelovac od Herz)?

ludoo píše:Ci sa oplatilo, to je pre kazdeho individualne - u mna to bolo materialovo navyse asi o 150€, co nie je az taka polozka.
Tiez to zavisi ako kto ma nastavene podlahove kurenie - ked mame naladu, zakurime do krbu ktory cez vzt v pohode vykuri cely dom. Najcastejsie je to v nedelu navecer a teplo z krbu trva do druheho dna doobeda, takze podlahovku na tuto dobu vypinam. V noci podlahovka takisto nekuri ( lebo tc vzduch-voda) a kedy sa doobeda zapne, to zavisi trebars aj od solarnych ziskov.
V podstate je to asi tak, ze ked ide podlahovka, ide aj TC. A to je niekolko hodin denne.
Podlahovka jasne nikdy nevychladne uplne, takze nehovorim o nabehu z "nuly", ale skor je to o rychlejsej reakcii podlahovky=vykureni o 1-2 stupne.
Samozrejme ze tento sposob "regulacie" podlahovky by nevyhovoval kazdemu, ale ja som spokojny a prave pre tento sposob je rychlost reakcie podlahovky dost podstatna.

Treba do úvahy brať celkovú dlžku podlahovky. Pri bungalovoch je to riešenie, ak sa niečo zahustí - pridá sa na dlžkach, ale pri dvoch podlažiach je to už na hrane, tam tých 1000 m tak či tak treba. Na druhej strane platí aj tu, že čím dlhšie potrubie, tým väčší odpor rúr, menší prietok a väčší tepelný spád.
Projektant, ktorý skutočne to počíta, tak ten navrhuje 20 - 25 cm rozteče, s vyššou teplotou ako máš Ty. Ale ani ja veľké rezervy v konforte pri - 20 st. tam nevidím.
Píšeš 150 E navyše. To boli iba vstupné náklady, ale predpokladám že prevádzkové tiež stoja o niečo navyše, práve vzhľadom k väčšiemu odporu rúr, prietoku, možno zas niečo získaš na teplote média, ktorá nemusí byť tak vysoká. Tie peniaze sa samozrejme nestratia, sú s nimi zaplatené práve tie výhody - konfort - rýchlejší nábeh podlahy.
Sú to však teórie, lebo tak či tak platí zákon, že energia sa nestratí, max. vyletí von oknom a ohreje atmosféru.

presnu celkovu dlzku si uz nepamatam, ale samozrejme max 100m na okruh som dodrzal.
Celkovo odpor by mal byt ok, aspon podla vyjadrenia technika co zapajal podlahovku na TC.
Neviem sice ako to zistil, ale dobre sa to pocuvalo
Ja som kladol doraz na co najnizsiu teplotu vody, lebo TC vzduch-voda a ten rychlejsi nabeh je velke plus navyse.
Zvysene prevadzkove naklady podlahovky urcite su, ale len minimalne a je to bohate vykompenzovane tym konfortom a hlavne, ze nemusim hnat TC na vyssiu teplotu - a to uz by boli ine naklady....
Inak s Tebou uplne suhlasim...

S týmto príspevkom autora ludoo súhlasil

joko

joko píše:.......Projektant, ktorý skutočne to počíta, tak ten navrhuje 20 - 25 cm rozteče, s vyššou teplotou ako máš Ty.........

to je preto lebo to počíta tak ako je zvyknutý, ako to robí obvykle- a toto asi nie je ideálny postup, zvlášť keď za to treba platiť. tento postup je vhodný pre tých , čo o stavbe nevedia nič, a sú spokojný s hocičím, hlavne, že to navrhol/realizoval odborník - aj kdejaký "majster" na stavbe povie, že toto on robí tak už x rokov, a čo od neho chcete.
keby, že to dávam počítať a navrhovať projektantovi,tak ja mu zadám parametre napr. akú chcem teplotu vykurovacej vody a pod. a až potom nech počíta - potom mu už nemusia vychádzať rozostupy 20-25 cm.

ludoo píše:......Ja som kladol doraz na co najnizsiu teplotu vody, lebo TC vzduch-voda.........

z toho dôvodu je /asi/ lepšie trocha predimenzovať podlahovku, aj keď teraz uvažujem o kondenz. kotli. potom je rezerva v budúcnosti na nejaký iný zdroj

bladerunner píše:

joko píše:.......Projektant, ktorý skutočne to počíta, tak ten navrhuje 20 - 25 cm rozteče, s vyššou teplotou ako máš Ty.........

to je preto lebo to počíta tak ako je zvyknutý, ako to robí obvykle- a toto asi nie je ideálny postup, zvlášť keď za to treba platiť. tento postup je vhodný pre tých , čo o stavbe nevedia nič, a sú spokojný s hocičím, hlavne, že to navrhol/realizoval odborník - aj kdejaký "majster" na stavbe povie, že toto on robí tak už x rokov, a čo od neho chcete.
keby, že to dávam počítať a navrhovať projektantovi,tak ja mu zadám parametre napr. akú chcem teplotu vykurovacej vody a pod. a až potom nech počíta - potom mu už nemusia vychádzať rozostupy 20-25 cm.

ludoo píše:......Ja som kladol doraz na co najnizsiu teplotu vody, lebo TC vzduch-voda.........

z toho dôvodu je /asi/ lepšie trocha predimenzovať podlahovku, aj keď teraz uvažujem o kondenz. kotli. potom je rezerva v budúcnosti na nejaký iný zdroj

Škoda, ale musím Ťa sklamať. Teraz mám doma dva úplne nezávyslé projekty, od dvoch autorov, z dvoch poschodových domov. (oba boli platené ). Jeden v Častej, druhý v Záhorskej. Tí projektanti ani nikdy sa nestretli, ani netušia, že existuje ten druhý dom , druhý projektant. Oba počítali na konkrétny dom, na konkrétnu izoláciu daného domu, a veríš - neveríš, obaja navrhovali na dané domy podobné kúrenia, s podobnými roztečami, a tie rozteče u oboch boli 25 a 20 cm okrem kúpeľní. rozdiel bol iba v tom, že jeden dal severný roh hustejšie 4 rady pri stene pod balkónové dvere, druhý dal takmer všade 3 rady hustejšie pri obvodovej stene. Mali prepočítané tepelné straty na jednotlivé miestnosti, odporúčaný prietok na jednotlivé okruhy, teplotu do jednotlivých okruhov, výkon vykurovania v jednotlivých miestnostiachv závislosti na povrchovej úprave. Takže to nepísali iba tak od brucha. Vypočítali tepelné straty domu, navrhli výkon kotla. Ako som písal, tieto rozteče mali prepočítané pri -11 st C, na 40 st vykurovacieho media a do 24 st. interiéru. Keď som sa dotazoval, či to nieje riedko, tak zásadne odmietal jeden z nich moje argumenti. Proste fyzika nepustí. Ešte pripúšťam, že obaja použili ten istý program na výpočty, nezávysle od seba, ale veľa tých programov asi nieje.
To že každý máme snahu tam čosi pridať, to ešte neznamená, že to zákonite vylepšíme.
Zavesil by som ich sem, ale autorské právo a moja loajalita k stavbárom to nedovoluje.

asi sme sa nepochopili,ako som to myslel. ja som netvrdil, že oni to nepočítajú, že to len tak od brucha navrhnú-- aj keď vlastne to fakt "nepočítajú"- nahádžu vstupné údaje do Techconu a majú projekt kúrenie- samozrejme, že až také jednoduché to nie je.
ja som to myslel tak, že zákazník ma zadať údaje a parametre, ktoré požaduje, a až tak projektant prepočíta a navrhne rozteše a ďalšie veci. ale bežný postup je, že spravte projekt kúrenia a koniec. myslím, že veľmi málo zákaznikov bude projektantovi hovoriť, že chcú takú a takú teplotu vykurovacej vody.

joko píše:......... Ako som písal, tieto rozteče mali prepočítané pri -11 st C, na 40 st vykurovacieho media a do 24 st. interiéru.......

však práve to som písal, že niekto môže v budúcnosti uvažovať napr. o TČ, a preto radšej dnes trocha predimenzuje podlahovku a potom stačí menšia teplota

P.S.: 40 st sa mi zdá dosť veľa - pri -11 st C. a čo bude pri -20 st??

Samozrejme zdielam Tvoju filozofiu, aj ja uprednostňujem hustejšiu podlahu s rezervou. Čítal si, že som intervenoval pre hustejšiu pokládku. Bol som odmietnutý s oddôvodnením, že je to zbytočné, že nebude stíhať čerpadlo, že výpočty poukazujú dostatok, že roznášacie schopnosti poteru kompenzujú hustotu .. atd. Odporúčal dodržať projekt, a stojí za svojimi výpočtami.
Na druhej strane koľko energie dáš do podlahy , toľko vráti. Otázkou je vždy pohodlie, konfort , čo si opisoval ako plus, s čím samozrejme taktiež súhlasím.
Otázkou je vždy cena tohoto konfortu. Môže to obnášať okrem iného zvýšenie výkonu - pridanie čerpadla, (pri dvoch podlažiach) zvýšenie teploty média ..... - a všetko píšem iba preto, lebo pôvodné otázka prispievateľa sa vzťahuje na 2 - 3 podlažia. On má dve podlažia podlahovky a k tomu v suteréne dva radiátory. Pridal by si aj tu ešte k okruhom, ak tam nechce ďalšie čerpadlo?

joko píše:......... On má dve podlažia podlahovky a k tomu v suteréne dva radiátory. Pridal by si aj tu ešte k okruhom, ak tam nechce ďalšie čerpadlo?

suterén -kotol + radiátory, nad tým 2 poschodia podlahovka____tu fakt neviem, či to bude dobre fungovať na jedno čerpadlo /v kotli/. ako som písal som v tomto úplný amatér, na svojom dome som zobral riziko na seba /ako esde dávnejšie spomínal- postaviť sa do stredu prázdnej miestnosti............ ja som za to zodpovedný, nikto iný / a navrhol som si to sám, ale išiel som aj práve preto do čo najjednoduchšieho riešenia - /lacný/ kotol + podlahovka na prízemí + poschodí, žiadny radiátor, jednoduché rozdeľovače,....
vo vyššie spomínanom riešení, tak tam by som sa /logicky?/ trocha obával toho, že radiátory budú robiť najmenší odpor a väčšina vody pretečie cez nich /asi budú aj najbližie pri kotli/. toto už určite Ty budeš vedieť ako treba riešiť.
čo sa týka celku, tak asi najlepšia rada je tá, čo si dal skôr - buď to dať komplet spočítať a navrhnúť nejakému spoľahlivému človeku alebo trocha zariskovať spustiť to a keby že budú celkovo slabé prietoky, pridať ďalšie čerpadlo ku kotlu /už terajšie zapojenie urobiť tak, aby sa tam to čerpadlo v budúcnosti dalo namontovať bez väčších komplikácií/

joko píše:pôvodné otázka prispievateľa sa vzťahuje na 2 - 3 podlažia. On má dve podlažia podlahovky a k tomu v suteréne dva radiátory. Pridal by si aj tu ešte k okruhom, ak tam nechce ďalšie čerpadlo?

ok chlapi. ako teda najrozumenjsie vyriesit kurenie aj v suterene spolu s podlahovkou na 1 a 2NP?
- ak tam dam dalsie cerpadlo -> ako sa to zapaja (do ktorej vetvy sa dava)?
- ak tam bude cerpadlo, je nutne potom tam davat aj anuloid?
- nie je moznost vymeny kotloveho cerpadla za silnejsie?

http://productfinder.wilo.com/sk/SK/pro ... escription
Anuloid nie. Kolko stupnov chces mat v tom suterene? Som proti pridavaniu cerpadiel, pokial to je mozne. Mne kurenar vymenil kotlove cerpadlo na kotli po 5tich rokoch a hľa, toto nove cerpadlo ma tri stupne (to predtym nemalo). 1400m 16mm trubky v podlahovke, dva male rebriky a v garazi radiator s termostatickym ventilom.

sigma píše:Mne kurenar vymenil kotlove cerpadlo na kotli po 5tich rokoch a hľa, toto nove cerpadlo ma tri stupne (to predtym nemalo). 1400m 16mm trubky v podlahovke, dva male rebriky a v garazi radiator s termostatickym ventilom.

... do LEVA 30 KKZ sa montovali 3. rychlostne cerpadla ( reps. prepinaciu skrinku na cerpadlo ) Wilo az zhruba po 3 rokoch , dovtedy boli od vyroby len 1. rychlostne, preto teraz ked kupis ako nahradny diel cerpadlo, mas ho uz 3. rychlostne s prepinanim

S týmto príspevkom autora drepo súhlasil

sigma

To Bladerunner: Na šťastie ja to nemusím riešiť, nebudem to montovať, dom je 400 km odo mňa. YOYO ma poprosil v SS o rady, preto som sa do toho tak angažoval, ale má aj ponúku od špecialistov - kúrenárov, ktorý mu ponúkli - zaradili dva anuloidy na obe rozdelovače, a kotol navrhli na vyššiu teplotu. Samozrejme to je to najspolahlivejšie riešenie, ak to platí niekto iný, Predraží sa to o cca 700 - 800 Euro pri vstupe, plus tvarovky a práca, el pre dve čerpadlá navyše. Ale vtedy bude záruka, že to bude fungovať.
Otázka je, či sa dá jednoduhšie a bez príplatkov z toho spraviť plne funkčné kurenie.

To Sigma: čerpadlá Wilo z pravidla majú tri rýchlosti, ktoré sa manuálne prepínajú. Grundfoss Alpha II. má samoreguláciu otáčok v závislosti na odpore - teplote vody, príkon 5 - 50 W. (priznám sa, že netuším čím je to riadené, ešte som to neštudoval)

To YOYO: Môj laický návrh je - dať dve podlahovky, na spodný rozdelovač dať okruh pre spodné radiátory s tým, že by sa odvzdušnili buď sami cez rozdelovač, alebo priamo cez radiátor, a hore klasika podlahovka. V prípade, že by kotlové čerpadlo mal nedostatočný výkon - prietok, tak časom by som na spiatočku pred kotol pridal klasické obehové čerpadlo( za 80 - 100 Euro), ktoré by bolo el. spojené s kotlovým čerpadlom , aby súčasne pracovali. Podľa mojej mienky by sa dalo v pohode vyregulovať, či už teplota alebo prietoky.
Samozrejme overené to nemám. Bolo by to " pokus - omyl " za 800 Euro..

S týmto príspevkom autora joko súhlasil

bladerunner

joko píše:.....špecialistov - kúrenárov, ktorý mu ponúkli - zaradili dva anuloidy na obe rozdelovače, a kotol navrhli na vyššiu teplotu........

toto riešenie by bolo asi nutné vtedy, keby chcel mať v radiátoroch vyššiu teplotu ako v podlahovke, typicky keď má niekto kombináciu napr. podlahovka na prízemí /trebárs 30 st/ a hore radiátory /čo ja viem?, 60+ st/. keď chce len 2 radiátory v suteréna na temperovanie / a bude mu stačiť teplota ako v podlahovke/ bolo by lepšie systém zjednodušiť - tým sa aj dlhodobá spoľahlivosť určite zvýši /menej komponentov= menej vecí čo sa môže pokaziť/

ok chlapi. ako teda najrozumenjsie vyriesit kurenie aj v suterene spolu s podlahovkou na 1 a 2NP?
- ak tam dam dalsie cerpadlo -> ako sa to zapaja (do ktorej vetvy sa dava)?
- ak tam bude cerpadlo, je nutne potom tam davat aj anuloid?
- nie je moznost vymeny kotloveho cerpadla za silnejsie?[/quote]
dalšie čerpadlo sa dá kedykoľvek do okruhu vložiť, takže počkať, dáva sa do spiatočky, ale pri KK je to jedno,
anuloid nie
výmena čerpadla je v kotle možná, musí mať zhodné rozmery, ale myslím si, že jednoduchšie je prídavné čerpadlo,
radiatory v suteréne pri zmene výstupnej teploty sa prepočítajú podľa výkonu a zväčšením plochy dosiahnu rovnaký výkon
pre joko: dôsledný výpočet tepelných strát sa na bežných programoch nedá urobiť, ak, tak by stál toľko ako kúrenie, to znamená, že už výpočet TS má toleranciu 15-30% pri poctivom počítaní, je úplne jedno, či sa dá rozpon 20 alebo 25cm. Tá výmena rozdelovačov u k+k je z mojej duše,

S týmto príspevkom autora jan45 súhlasil

joko

Nepoznám presne pôdorysy, domu, ktorú riešime, tak väčšina odpovedí je skôr všeobecného rázu, no pri tom mal by platiť aj pri tomto dome. Tak či tak najviac celý systém ovplyvnia radiátory v suteréne. Ak tam majiteľ bude chcieť izbovú teplotu (napr. nad 20 st.), tak tieto radiátory by mal dať do série s rozdelovačmi, cez hlavný rozvod, a prietok škrtiť priamo na radiátoroch, aby prietoky v rozdelovačoch boli dostatočné. Ak suterén chce iba temperovať (napr. nad 15 st), tak radiátory by som odporúčal zapojiť na spodný rozdelovač, a prietok regulovať na rozdelovači. Pre tieto dôvody nieje isté, či bude kotlové čerpadlo stíhať.