www.oStavbe.sk

Ako by mal byt spravne prepojeny suteren (ciastocne podpivnicenie) so zakladovou doskou? Prevazna vacsina ludi mi tvrdi, ze by to malo byt kaskadovite prepojene (ako je to vidiet na obrazku). Teraz som sa ale stretol s nazorom, ze staci, ak to bude prepojene roxormi (nakreslene na obrazku modrou farbou). Ako to teda vlasne ma byt?

ja som nadpajal cez tie tzv. kaskady, ale boli len tri tie schodíky, pivnica u mna tvorí tretinu pôdorysu domu, zas je pravda, že som to robil podla projektu - tu určite musí projektant povedat podla tvaru domu a podla výkopu čo treba a ako treba robit - toto ti nikto od stola neodhadne

len doplním, prvá kaskáda /schod/ bola nadpájaná až na základy pivnice-nechci vediet čo tam išlo betonu-asi by som ti poradil skúsit si prerátať, či by nebolo lepšie podpivničit to komplet
možno že by to bolo len o troška drahšie, ale pivnica by bola trikrát /alebo kolkokrát to máš/ vačšia
do vačšej pivnice sa zmestí viac harabúrd

ja mam v projekte tiez tzv. "odskakane" zaklady, dom je cca 1/3 podpivniceny...tiez ked vidim kolko betonu ide do zakladov, tak v pripade vojny vsetko zmizne ale zaklady zostanu )) - ale vazne, tiez som sa pytal statika na zaklady tak, ze by sa napajaie robilo podobne ako si nakreslil modrou ciarou, len by bol zaklad spusteny do hlbky 90cm ako pri klasickyx stavbax, ale kvoli sadaniu stavby by mali byt zaklady v podobnych hlbkax, takze sa to riesi odskakovanim pod uhlom 45 stupnov...

dakujem za nazory. ako je to vlastne so sadanim stavby? je to prirodzeny proces.... . Zaujimalo by ma, ci je to naozaj riziko robit ciastocne podpivnicenie vzhladom na sadanie stavby a nasledne praskanie. Pocul som uz vela nazorov na to a tak to tu hadzem do plena.. co vy na to:
1. sadanie stavby u ciastocneho podpivnicenia - rizika, praskanie
2. naklady u celkoveho vs. ciastocneho podpivnicenia ...

vdaka,

i.

Keď sme vyberali dom, pobehal som toho celkom dosť. A veľa z domov, ktoré mali čiastočné podpivničenie, malo zvislé/šikmé praskliny na múroch, zhruba v miestach, kde končilo podpivničenie. Čiastočné podpivničenie sa samozrejme dá urobiť aj dobre, ale prax ukazuje, že to môže byť riziko a netreba to podceniť.

asi to treba spravit poriadne
ale to od pocitaca neuvidime, ake su pomery vo vykope, ani nevieme aky dom chce stavat a kde je presne pivnica pod ním napojena, ale ako som pisal vyššie-kaskady a kopec betonu na prepojenie základov,
mam v dome len jednu prasklinu a to na priecke na poschodi, kde "majstri" o nu opreli komin
pivnica je zatial o.k.

a ake podlazie nie je vhodne pre ciastocne podpivnicenie?

Ludo píše:ake su pomery vo vykope,

no to neviem ani ja.. nerobil som geologicky prieskum...

Ludo píše:ani nevieme aky dom chce stavat a kde je presne pivnica pod ním napojena,

vid pripojeny obrazok. dispozicne sa to sice este zmenilo (nebude tam ta galeria a ani vikier .. obyvacka bude mat samostatnu sedlovu strechu ... ). teraz ma pivnica cca 40m2. a tak rozmysalm fakt ci to nenatiahnut pod cely podorys.

Základová pôda je zemina, do ktorej sa prenášajú účinky vonkajších síl. Podľa STN 73 1001 sa základové pôdy delia na:

* horniny spevnené: skalné, poloskalné;

* horniny nespevnené: zeminy súdržné a nesúdržné;

* horniny zvláštneho zloženia: umelé, poľnohospodárske.

Nevhodné základové pôdy sú neuľahnuté násypy a sedimenty organického pôvodu (rašeliny, slatiny, bahnité náplavy).

Púšťať sa do výstavby podzemného podlažia bez prieskumu podložia je riskantné. Preto je dôležitý geologický prieskum, na základe ktorého sa zistí zloženie základovej pôdy, stlačiteľnosť, únosnosť a výška spodnej vody (ktorá vie poriadne zamotať hlavu). Tento prieskum sa má urobiť ešte pred projektovaním stavby. Ak je podložie nevhodné alebo málo kvalitné pre danú stavbu, môže sa umelo upraviť (odvodnením, zhutnením, injektovaním) alebo vymeniť. Odvodnením drenážou alebo čerpaním sa dosiahne trvalé zníženie hladiny podzemnej vody. Ak je podložie z málo zľahnutej hlinitej, hlinito-piesčitej zeminy či ílových pieskov, je potrebné mechanické alebo hydraulické zhutnenie vibrovacími doskami, valcami alebo hĺbkovou vibráciou. Ak podložie tvoria hrubozrnné piesky, injektujú sa látkami na báze cementu a ílu, aby sa zvýšila jeho pevnosť. Štrkopiesky a piesky sa injektujú chemickými látkami, ako je vodné sklo a chlorid vápenatý. Ak je zemina, ktorá má byť pod stavbou, nerovnomerne stlačiteľná, s malou pevnosťou, nahradí sa vrstva zeminy pod základovou škárou stabilným štrkovým vankúšom, čiže štrkopieskovou
vrstvou.
zdroj : http://mojdom.zoznam.sk/cl/140645/Zakladom-su-zaklady

Zdravím všetkých,

chcel by som tiež poprosiť o radu. Kvôli svahovitému pozemku (veľmi podobné ako má yoyo) máme čiastočné podpivničenie domu. V projekte máme navrhnuté kaskádovité prepojenie základov. Stavebný dozor však navrhol, aby sa celý suterén oddrenážoval, t.j. oporná stenu, ktorá bude "držať celý svah" chcem urobiť z DT, zvnútra nalepiť izoláciu a tú prikryť bytblokami, ostatné steny sa budú robiť z bytblokov a izolácia sa bude lepiť zvonka. Okolo celého sa natiahne nopovka a malo by sa to zasypať štrkom – lenže tu je ten problém s kaskádovitým prepojením základov. Ako sa realizuje toto prepojenie, keď chcem mať aj oddrenážovaný suterén?

Vďaka