Preto som sa rozhodol prispieť mojimi "Best practises", ktoré mám odskúšané. Ak niekomu pomôžu, budem rád, a privítam, ak niekto prispeje aj svojimi radami.
Korektné nastavenie ekvitermickej krivky je síce proces relatívne jednoduchý, ale časovo náročný, pretože tento proces vyžaduje:
- - veľa času a trpezlivosti - nesmieme podľahnúť pokušeniu robiť veľa zmien naraz. Krivka sa nedá vyladiť za jeden deň. Musí sa nastaviť parameter a potom hodiny alebo aj dni čakať ako sa prejavia zmeny a potom znova a znova a znova....
- spoluprácu okolitej teploty - počas nastavenia musíme krivku otestovať pri vyššej aj pri nižšej vonkajšej teplote. Ak je okolitá teplota niekoľko dní ustálená, nastavenie správnej krivky je problematické
Základný princíp nastavenia spočíva v tom, že potrebujeme nastaviť 2 parametre - sklon a paralelný posun krivky. Nastavením sklonu dosiahneme to, aby pri zmene vonkajšej teploty zostávala vnútorná teplota rovnaká, pričom nie je dôležité, či je taká, ako požadujeme. Požadovanú teplotu už potom dosiahneme práve nastavením paralelného posunu.
Ako na to:
1/ skontrolovať, prípadne nastaviť prietoky
2/ overiť, či v nastavení je správne zvolený typ vykurovacieho systému a maximálne hodnoty vykurovacej vody
3/ vypnúť vplyv priestoru buď nastavením izbového regulátora, alebo jeho odpojením - viď. návod ku kotlu a k regulácii.
4/ Nastaviť odhadom krivku a čakať. Počas celého procesu nastavovania je vhodné:
- - mať nastavené vykurovanie na stabilnú teplotu, bez nočných útlmov a zmien.
- vyhýbať sa zásahom, ktoré ovplyvnia vnútornú teplotu - nadmerné vetranie, kúrenie v krbe atď
- pri sledovaní vnútornej teploty sa pokúsiť brať do úvahy, či táto teplota je dosiahnutá samotným kúrením, alebo vplyvom cudzích zdrojov, ktoré nedokážeme ovplyvniť, napr solárne zisky. Preto je vhodné brať do úvahy vnútornú teplotu skoro ráno
5/ ak sa vnútorná teplota začne rapídne odchyľovať od požadovanej, môžete ihneď zmeniť krivku alebo posun a to nasledovne
- - pri teplotách nad cca 2 - 4°C zmeniť posun (ak je vnútorná teplota vysoká posunúť krivku dole a naopak)
- pri teplotách pod 2 - 4 °C zmeniť strmosť ( ak je vnútorná teplota vysoká nastaviť nižšiu krivku a naopak)
6/evidovať vnútorné a vonkajšie teploty, ako som uviedol, najlepšie skoro ráno, kvôli eliminácii solárnych ziskov. Ideálne je, ak v priebehu zopár dní nastane veľká zmena teplôt, aby sme mohli vyhodnotiť správanie pri rozdielnych vonkajších teplotách. V tomto kroku je potrebné vyhodnotiť správanie systému pri rôznych vonkajších teplotách. Je potrebné mať informáciu o vnútornej teplote pri dvoch alebo viacerých čo najviac rozdielnych nočných vonkajších teplotách, napr -10 a +5
7/ teraz môžeme meniť krivku. Ak pri -10 v porovnaní s +5 bolo vnútri chladnejšie, krivku zvýšiť, v opačnom prípade znížiť. Týmto postupne dosiahneme, že pri zmene vonkajšej teploty bude vnútorná rovnaká, pričom nás zatiaľ nezaujíma, či je taká, aká je požadovaná.
8/ ak už máme stav, že vnútorná teplota je rovnaká pri rôznych vonkajších teplotách, správnu teplotu nastavíme paralelným posunom krivky hore (ak je vždy chladno) alebo dole (ak je vždy teplo)
Po tomto postupe by už krivka mala byť nastavená a môžeme zapnúť vplyv vnútornej teploty, aby regulácia mohla eliminovať cudzie zdroje tepla alebo chladu.