www.oStavbe.sk

Tento systém raz dávno do rádia opísal herec Marián Zednikovič.

Podstatou systému je, že keď prídete do izby a máte tam nejakú prácu, zabudnete, prečo ste prišli, a venujete sa práce v izbe, až kým vás osud nezaveje do inej.

Na stavbe to pri tomto systéme vyzerá asi takto: Montujem vypínač v kuchyni. Nemám nožnice na kábel, idem si ich zobrať na poschodie. Cestou prekračujem lopatku na schodoch a spomeniem si, že som tu chcel pozametať. Keď je pozametané, odnesiem zmeták a lopatku do garáže a začnem tam opravovať bránu. Musím si však priniesť rebrík z kuchyne a tam prekvapene pozerám na rozrobený vypínač.

S týmto príspevkom autora MartinH súhlasili - 4

boro, Dodo, sigma, zahradnik

to mi pripomina krivkovy integral: nezalezi na bodoch po ktorych sa clovek pohybuje, ale na tom, aby sa clovek vratil do miesta z ktoreho vysiel. pri tomto systeme treba davat pozor, aby sa po stavbe nepovalovali flasky od piva, lebo clovek natrafi na flasku, tak ju logicky ide vratit do krcmy. ked pride z krcmy a je este svetlo uvidi dalsiu, znovu ju ide zaniest do krcmy a tak dalej az kym nie je celkom tma ...

Ja mám tiež robotu rozrobenú na viacerých frontoch ako prístavba čiastočne rozrobený plot pol starých chodníkov je preč a času tak málo..........

Wlado asi kazdy mame malo casu...

dodo

Ja podla tohto systemu pracujem iba vynimocne. Napriklad aj teraz. Pridem na stavbu okolo 13:30 a brat prichadza tak za 2 hodiny. Dovtedy chodim po dome a dorabam vsetko mozne aj nemozne, nosim, upratujem, pripravujem, vymyslam zaroven.... a potom ked sme dvaja tak ideme na omietky a podobne roboty pre dvoch.

hehe, toto dobre poznám. Treba robiť tisíc vecí a ja behaám od jednej k druhej. farbím, vypeňujem, maľujem, zametám, nosím. človek nevie, čoskorej.