AndyBe píše:tak to teda dufam ze to nebude vidiet ked bude finalna omietka
WYSIWYG píše:emkac píše:Na danom mieste je sice viac klebru, to vsak neznamena, ze ta hrubsia vrstva pojme rovnake mnzostvo vlhkosti ako tensia vrstva, cize hrubsia vrstva bude suchsia, kedze sa ta vlhkost v nej rozlozi.
Vlhkost, ktoru absorbuje kleber na tensej aj hrubsej vrstve, je plus minus rovnaka v pomere k hrubke klebru. Ak je tam teda klebru viac, tak aj viac pojme vlhkosti.
S tou rovnakou vlhkostou na tensej aj hrubsej vrstve nesuhlasim. Preco? Lebo molekulova fyzika a difuzia. Staci tak?
Difuzia vlhkosti z povrchovej vrstvy klebru (paropriepustny material) nad EPS (paronepriepustny) je lepsia ak tieto vrstvy deli hrubsia vrstva
starsieho paropriepustneho materialu (uz preschnuta vrstva nad zapustenou tanierovou hmozdinkou).MiroM píše:Je to tepelny most, to je jasne. Ale tie flaky nie su jeho prejavom.
Heureka, krasne a vystizne. To adresujem aj Emkacovi
Nechci vsade vidiet tepelny most. Alebo inak - ucinky tepelneho mostu.
WYSIWYG píše::-) Ale v inych prispevkoch obdivujem Emkacov dobry prehlad a dobry tah.
emkac píše:dovtedy budem stale vnutorne presvedceny, ze tie flaky su sposobene rychlejsim vysychanim sposobenym prestupom tepla po kotve
deko píše:nechapem o com furt meditujete.
hmozdinka je tepelny most - povrch je nad nou teplejsi. kedze je teplejsi, voda odtial sa rychlejsie odpari, pripadne v tom mieste ani neskondenzuje a vznikaju flaky. ak je povrch nasiakavy (lepidlo), vlhkost sa dostane aj scasti do struktury. preto sa z miest, kde nie je tepelny most, dlhsie vyparuje. ak povrch nie je takmer vobec nasiakavy (finalna omietka), konzenzat ostane iba na povrchu.
pred par mesiacmi som na toto forum daval teploty, ktore som ziskal bezdotykovym teplomerom. v miestach hmozdiniek boli aj o 8 stupnov vyssie ako na zvysku povrchu.
bodka. nic viac sa k tomu neda dodat.
klucove slova: rosny bod, teplota, kondenzacia, vyparovanie, vlhkost.
Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia