www.oStavbe.sk

Hmm, takze nikto na exkurziu by sa nenasiel? Zas do mna otec silou mocou hustil ze vsade kachlicky, tak ho uz inak ako exkurziou nepresvedcim...

edit by deko: tema oddelena od viewtopic.php?f=12&t=2155&p=20895#p20895

jookie, budes tam byvat ty alebo otec?

deko, budem byvat ja a nie otec, ale kedze otec tam robi rozne stavebne veci (kedze je narozdiel odomna penzista a ma vela casu) a financuje to v zmysle rodinnej bezurocnej pozicky, tak si vyhradzuje vysadu kecania do vsetkeho a presviedcania na svoj, jediny spravny a mozny nazor. Vo vsetkom rozhodovani mi je otec silnym odporcom... Preto by som ho rad takto presvedcil.

v ziadnom pripade nesudim, toboz neodsudzujem. ak ti to vyhovuje, tak to pokojne rob takto dalej.

len hovorim z vlastnej skusenosti - kym som seba aj polovicku nenaucil dupnut si pred rodicmi, dovtedy nam kecali do zivota a vsemozne sa snazili pomahat nam. aj proti nasej voli. az kym sme sa nevzopreli. potom boli par tyzdnov vsetci urazeni ake sme nevdacne detiska co si nedaju poradit starsimi a skusenejsimi ludmi.

a pritom sme vtedy byvali v panelaku - takze to boli rady typu "sem si kupite takyto koberec", "tu nemate utrety prach", "v ikei som videla nadhernu lampu ktora by sa vam hodila do obyvacky, mali by ste si ju tam ist kupit", "tie obkladacky mohli byt svetlejsie" atd atd. proste klasika svokry

teraz to funguje tak, ze ked nieco potrebujeme, tak to povieme na rovinu (a nemusi to byt iba materialne - moze to byt aj ziadost o radu alebo tak). a ked od nich nic nechceme, mozeme viest dialog o pocasi, susedoch, zahranicnej aj domacej politike.

len nie o tom, ako a co a preco budeme robit. a ked sa opytaju, tak to je vylucne monolog - zreferujeme co sme spravili, co budeme robit a oni pocuvaju... a vsetci sme happy

deko píše:len hovorim z vlastnej skusenosti - kym som seba aj polovicku nenaucil dupnut si pred rodicmi, dovtedy nam kecali do zivota a vsemozne sa snazili pomahat nam. aj proti nasej voli. az kym sme sa nevzopreli. potom boli par tyzdnov vsetci urazeni ake sme nevdacne detiska co si nedaju poradit starsimi a skusenejsimi ludmi.

No, ved prave v tom je ten problem Uz sa mi podarilo asi 2x otca urazit na niekolko dni baz az tyzdnov tym, ze som si 'dupol' a to su potom blbe chvile - to su potom reci o nevdacnosti, o tom ako ja na stavbu kaslem a on tam drie, ako skoncila jeho pomoc (pracou i financne) - to je horsie ako ked sa vyjednavalo s Ukrajinou a Ruskom ked nam zavreli plyn...

deko píše:a pritom sme vtedy byvali v panelaku - takze to boli rady typu "sem si kupite takyto koberec", "tu nemate utrety prach", "v ikei som videla nadhernu lampu ktora by sa vam hodila do obyvacky, mali by ste si ju tam ist kupit", "tie obkladacky mohli byt svetlejsie" atd atd. proste klasika svokry

O koberci a prachu som zatial nepocul, ale o obkladoch pocuvam od chvile kedy som ich s priatelkou kupil a pocuvam o nich aj dnes, ked sa narychlo dokoncuje obklad v kupelni - 'Preco ste kupili take hnusne kachlicky? To ste nevedeli vybrat nejake krajsie? Ja viem ze ste chceli vybrat nejake moderne, ale mohli ste vybrat krajsie!' a to prosim od vlastneho otca... No a to bolo doteraz so vsetkym. Problem tohoto je, ze moj otec nema problem mi pritom nadavat pri presadzovani svojho nazoru, napr.: "To si taky sprosty ze si nedas povedat, ze na ten pozemok stvorcovy dom nepasuje, ze tam musi ist obdlznikovy?! Jak ti to mam inak povedat?" a tomu on hovori, ze nam radi Cize nam radi az kym nepristupime na jeho radu, co sa vacsinou nestava a konci to rozhadanostou rodiny. Preto jedno nazorne ukazanie ze to podlahove kurenie proste hreje aj cez plavajucu podlahu je ovela presvedcivejsi proti-argument proti 'To si taky sprosty...?'

deko píše:len nie o tom, ako a co a preco budeme robit. a ked sa opytaju, tak to je vylucne monolog - zreferujeme co sme spravili, co budeme robit a oni pocuvaju... a vsetci sme happy

Kiez by som raz dokazal toto s mojim otcom dotiahnut do takeho stavu Bohuzial, moj o niekolko rokov starsi brat je mi ukazkou, ze sa to voci mojmu tvrdohlavemu otcovi neda, aj ked uz je ozeneny, odstahovany a ma dve deti... Do vsetkeho mu kecaju a otec sa v tychto veciach sprava ako retardovany - brat povie 'Otec, neprajem si aby si moju manzelku urazal.' a otcova odpoved zvykne byt na styl 'Ale snad sa neurazi len preto, ze jej poviem ze je tucna!'

Tolko k nasej veselej rodine

To rodinnych vztahov sa montovat nejdem, ale iba jeden komentar. Ked otcovi predvedies, ze podlahovka ja OK, ze kuri, ze je tepla podlaha, aj tak tomu neuveri a bude si hovorit svoje.
Ta exkurzia je v tvojom pripade uplne zbytocna, takze ju neries a daj podlahovku.

to Ti teda naozaj nezávidím, tieto problémy - až na výnimky asi skoro všetci aspoň z času načas podobné situácie sme zažívali/zažívajú:
-- kedysi bratovi jeho svokra dokonca chcela kecať do toho, ako a kedy splodiť dalšie deti = dnes ich má päť
-- moja žena jednoducho prestala po pár rokoch od svatby chodiť k naším, lebo moja mama jej tiež neustále "radila" ako čo robiť / zariadiť v byte / kam na dovolenku / ku komu na návštevu
-- obidvaja súrodenci už asi 10-12 rokov bývajú vo "vlastných" RD, ktoré sú viac podľa predstáv rodičov (hlavne mamy/svokry) z oboch strán, ale keď to asi z 50% financovali aj tam kopec vecí robili, tak to tak aj vyzerá a "doprajem" im to

ako veľké šťastie dnes považujem svoju situáciu - od 1.dňa sme s manželkou boli ako sa hovorí "o svojom chlebe" a vôbec to neľutujem, hoci máme len to, čo sme si samy zarobili a tak aj RD staviam až po 22 rokoch od svadby

môj otec si dokonca rád vypočuje moje argumenty a len pridá svoje skúsenosti a doporučí mi rozhodnúť sa s rozvahou sám

ale ako Ti už deko aj emkac potvrdili - len tvrdá obhajoba=presadenie vlastných názorov Ti pomôže postaviť sa "na vlastné nohy"!
no pri stavbe, ktoré dokonca spolufinancujú rodičia sa to len veľmi ťažko dosiahne - napriek tomu držím palce v tomto syzifovskom úsilí a čím skoršie sa snaž urobiť si poriadok, lebo čím neskoršie, tým to pôjde ťažšie

S týmto príspevkom autora Rudi_M súhlasil

danob

Mam ovela mensi problem, vlastne problem je aj silne slovo. Rodicia sa len prilis casto a naliehavo pytaju, kedy to bude hotove.

Je pravda, ze nerobime raketovym tempom a nejake tyzdne sa stratili z roznych dovodov, ale na druhej strane rodicia nemaju kvoli stavbe absolutne ziadne starosti. Vsetko si riesime sami.

Hlavna linia obrany je vysvetlovat, ze stavba je teraz zlozitejsia, ako si pamataju zo svojej ery. Slova ako energeticky certifikat, strukturovana kabelaz, archeologicky vyskum, zakladovy zemnic, sklo plnene argonom, rekuperacna jednotka, rosny bod, meranie radonu gama-spektrometrom, lambda koeficienty polystyrenov a mi koeficienty folii, ekvipotencialna svorkovnica atd. atd. mi velmi pomahaju. To vsetko predchadzajuca generacia nemala.

S týmto príspevkom autora MartinH súhlasili - 2

Rudi_M, salwator

Miro,
Kasli na dlazbu, normalne daj plavajucu a otcovi povedz ze ked nebude "hriat" tak ju jednoducho vyhodis a das na zem "jeho" kachlicky.

jookie tak to ti nezavidim, ale ako tu uz bolo spominane ked si nedupnes teraz, tak potom neviem neviem do coho vsetkeho ti bude stale ,,kecat,, , btw keby mi moj otec povedal, ze som sprosty, tak to by sme sa velmi rychlo dobavili...

Len na doplnenie, vcera som si zase raz dupol, chvilu klud, ale to dupnutie ma vzdy len kratkodoby ucinok... Rodicia dupu tiez Tak uvidime, ako dlho/kratko to vydrzi teraz.

Najviac sa mi paci, ked rodicia kecaju do toho, ze toto sa im paci tak si to mam dat - jak keby sa to automaticky muselo pacit aj mne ci priatelke... (vacsinou sme ineho nazoru).

Ahojte.

Ako sme tak rozoberali s manželom túto nielen Jookieho tému, spomenuli sme si na jeden starý textík od českého autora L. Simajchla Můj byt je můj hrad : http://www.fatym.com/taf/knihy/laska.htm#20 . Mnohé z toho tu už zaznelo...

Moj otec postavil dom pred 40 rokmi. Vyrastol som v nom a bolo tam fajn. Bohuzial uz nie je medzi nami. Ja som zacal stavat pred dvomi rokmi a velakrat som pri stavbe na neho myslel a lutoval, ze uz nie je tu, aby mi poradil napriklad aj s takymi primitivnymi vecami, ako spravit vapennocementovu maltu pod prvy rad, ked som zacal murovat a nikde som nenasiel presny pomer. Bohuzial, niekedy si uvedomime az neskoro, akymi malichernostami si zneprijemnujeme zivot. Ale to je uz tema na ine filozofovanie. V kazdom pripade ak chyba tolerancia na ktorejkolvek strane, suzitie je dost tazke.

Jokkie, problem je zrejme niekde inde...
skus si precitat toto: http://www.tahaky-referaty.sk/Asertivita/12810/

Dodo, dík za oživenie mojich spomienok na výcvik asertivity, ktorým som prešla pred niekoľkými rokmi.
Myslím, že úplne najťažšie je používať asertívne správanie vo vzťahoch k vlastným rodičom alebo svokrovcom a potom v manželstve. Mne osobne k asertívnym postojom momentálne pomáhajú diskusie na nete .

Ja osobne chválim Jookieho akciu, pretože s otcom komunikuje a vo vzťahu s ním je tvorivý. Jookie, ale neustúpte, pretože máte objektívne pravdu.