www.oStavbe.sk

pepa píše:.....Beton bol celkom rovny ...

jedna vec je rovný podkladný betón /ja som nemal / a druhá spoje asfaltových pásov. keď si mal hydroizoláciu riešenú inak, tak sa ťa to netýka

pepa píše:......musi zrezavat z EPS, cim porusi jeho strukturu .... ...

predpokladám, že už by to zrezával odporovým drôtom/rezačkou. tam asi porušenie štruktúry nehrozí. rovnako je to rezané aj vo výrobe.

pepa píše:....... ten podkladovy piesok musi vyvolavat efekt plavania a potom vytvara nerovnost. Ja som to tam nechcel davat, neprislo mi to ako rozumne riesenie.........

ja som piesok použil - musel som nejak riešiť nerovnosti a mne to prišlo ako rozumné riešenie, najmä na nerovnosti spojov hydroizolácie. niekde som dal aj o 1 cm hrubší /alebo tenší?/ spodný eps.
plávanie som nepozoroval- jednak som sa snažil piesok vyrovnať do ideálnej roviny a navyše som dával platne eps 2x1 m. ďalšie dve vrstvy už boli "brnkačka" - okrem miest, kde boli rozvody vody

S týmto príspevkom autora bladerunner súhlasil

steve33

Spoje hydroizolacie ma fakt netrapia, to je zvysenie o par mm a tomu sa eps jednoducho prisposobi ...

No, mne tiež na spojoch vznikli hrbole a hlavne pri dvoch vrstvach HI ale v mm to nebolo ale ako pise bladerunner ale aj 1cm . Tiez som sa rozhodol pre piesok , a plavat si moze kolko chce aj tak nema kde , ked je zatazeny .
Co sa tyka toho prisposobenia ze EPS podda . HI + EPS + anhydrit mi koncil na konci chodby do garaze a tam som to pekne videl ,ze prva vrstva EPS ka 150 S 5cm nad HI bola na spoji vo vzduchu , nad nou bolo este 3x 5cm EPS S 150 a cca. 8 cm anhydrit .

bladerunner : tiez som chcel davat taky format 2x1 m ale vtedy som ho nevedel na rychlo nikde zohnat ale ak budem zateplovat , tak ten format musim mat ale v hrubke 25cm

ja som nic nepodsypaval, ale mal som urobenu slucku z oporoveho dratu - taky vyrezavac. Technicky som tabulu polozil na zem, pobuchal po nej - cim sa nerovnosti na biely polystyren mierne naznacili. Potom som tie miesta mierne "priskvaril" a tabulu polozil na svoje miesto. Prakticky to slo rychlejsie ako napisat tento popis

..jednu izbu som tak robil ale s teplovzdusnou pistolou , postupal po doske aby sa mi na eps-ku otlacili nerovnosti ...

pepa píše:Spoje hydroizolacie ma fakt netrapia, to je zvysenie o par mm a tomu sa eps jednoducho prisposobi ...

Pepa, nezda sa ti, ze si tymto se.ies do huby? Ved ked sa eps prisposobi, ako pises, co to vlastne znamena? Ze vystupky na HI sa zatlacia do EPS a tym klesne cela podlaha. HI hrubky 4mm, pri spojoch 3 rohov, moze vzniknut prevysenie 8mm.
Ja som kazdy spoj poctivo vybrusoval. Ziadne narusenie struktury, to je nezmysel. Ved aj fasada sa cela prebrusuje. To nie je perimeter, ktory je vypeneny do formy , kde je struktura uzavreta.

Mne podlaha cca 3 roky neklesla takmer vobec ,nedavno po vyse 4 rokoch som na niektorych miestach spozoroval pretrhnuty silikon asi v hrubke 1mm. Pokles sa da spozorovat prave na dlazbe so soklikmi.

Neviem, nehadam sa.
Pisem tu len svoje realne skusenosti, ze nic co tu tak popisujete, realne vobec nenastalo.

Fyziku az tak neovladam, vzorce si uz nepamatam, ale len tak sedliackym rozumom mi vychadza, ze na spoje hydroizolacie musi posobit vyrazne vacsi tlak ako na celu plochu. Ked si zoberiem, ze spoj hydroizolacie ma sirku 5cm, tak mi vychadza, ze na plochu 5x100cm sa prenesie cela vaha poteru 1m2. Cize to je asi 20x vyssi tlak, ak sa nemyslim, ako bol EPS normovany. Neviem kolko vazi cerstvy anhydrit, ale odhadujem, ze tak 4kg na liter, 1m2 pri hrubke 5cm je 50litrov, cize asi 200kg. A to posobi na plochu 0.05m2. Co ja viem, podla mna sa musi ten eps zdeformovat a presne dosadnut na spoje hydroizolacie. Neverim, ze tam zostava vzduchova medzera a ta caka kym poter vyschne, cize sa mu znizi hmotnost a klesne to az potom.

pepa píše:Neviem, nehadam sa.
Pisem tu len svoje realne skusenosti, ze nic co tu tak popisujete, realne vobec nenastalo.

Fyziku az tak neovladam, vzorce si uz nepamatam, ale len tak sedliackym rozumom mi vychadza, ze na spoje hydroizolacie musi posobit vyrazne vacsi tlak ako na celu plochu. Ked si zoberiem, ze spoj hydroizolacie ma sirku 5cm, tak mi vychadza, ze na plochu 5x100cm sa prenesie cela vaha poteru 1m2. Cize to je asi 20x vyssi tlak, ak sa nemyslim, ako bol EPS normovany. Neviem kolko vazi cerstvy anhydrit, ale odhadujem, ze tak 4kg na liter, 1m2 pri hrubke 5cm je 50litrov, cize asi 200kg. A to posobi na plochu 0.05m2. Co ja viem, podla mna sa musi ten eps zdeformovat a presne dosadnut na spoje hydroizolacie. Neverim, ze tam zostava vzduchova medzera a ta caka kym poter vyschne, cize sa mu znizi hmotnost a klesne to az potom.

Toto, co si nakreslil, je idealizovany pripad. EPS je samozrejme scasti oprety aj na tej nizsej urovni. Tlaky tam nie su az take velke. Samozrejme cast sa zdeformuje hned pri pokladke poteru, ale cast sa deformuje pomalicky zopar rokov. Samozrejme to plati aj pre cely objem EPS, nie iba pri tych vystupkoch HI. Ale samozrjeme takto moze byt celkova deformacia, tym aj pokles, o to vacsi.