www.oStavbe.sk

Mozte niekto napisat do akej vysky dosiahne kapilarna vzlinavost betonu v betonovom stlpe 14 cm x 14 cm.
Respektive nieco vseobecne o kapilarnej vlhkosti v betone.

Vdaka.

Treba zabranit aby vobec vlhkost mohla vzlinat. Ja mam pod stlpom zakladovu patku, na nu som nalepil viacej vrstiev hydroizolacie. Po vybetonovani stlpa som este hydroizolaciu nalepil na boky az nad teren a spojil som ju z h-izolaciou pod stlpom. Vzlinajuca vlhkost ma tym padom uz nezaujima a nemusim o nej hladat info

Hmm, presne na toto som sa pytal:-)
Dik, za odpoved:-)

Ale nie, nic v zlom.
Ja som stlp robil z hrubostenej yokloviny a ten postup ako si napisal u mna nepripadal do uvahy.
Vyska toho stlpu je asi 4 metre, dnes nie je problem spravit do yokla dierku, navrtat beton a dat do tohu chemicku hydroizolaciu. Len chcem vediet ci to ma vobec zmysel robit, lebo ak vzlinavost je maximalne meter, tak mi to moze byt srdecne jedno.
Takze asi tak.
Takze ak niekto viete aka je maximalna mozna kapilarna vzlinavost betonu, budem vdacny, a asi nie len ja, ked to sem napisete. Vdaka.

47 cm.

Hmm, to je fakt potvrdeny teoretickym vypoctom, realnym merenim, alebo si ESDE robi srandu?

Tabulky + namerana realita. Tyka sa totiz vody a velmi malo zavisi od materialu (betonu), rovnako bude fungovat aj ked pojde o sklo, alebo plast. Najdolezitejsimi parametrami su:
- pomer plochy kompaktneho materialu a "prazdneho priestoru"
- absolutna velkost "prazdneho priestoru" (nemozem napisat pory, lebo pri poroch to tak lahko nefunguje) aby sa uplatnoval kapilarny jav.

V skutocnosti bude ta vyska nizsia, pretoze dochadza k odparovaniu najdlhsie "cerpanej" vody.
Blizsie v ucebniciach anorganickej chemie alebo tabulky pre vypocet teplenych trubic (jeden z druhov pouziva na cerpanie kondenzatu prave kapilarny jav).

esde píše:Tabulky + namerana realita. Tyka sa totiz vody a velmi malo zavisi od materialu (betonu), rovnako bude fungovat aj ked pojde o sklo, alebo plast. Najdolezitejsimi parametrami su:
- pomer plochy kompaktneho materialu a "prazdneho priestoru"
- absolutna velkost "prazdneho priestoru" (nemozem napisat pory, lebo pri poroch to tak lahko nefunguje) aby sa uplatnoval kapilarny jav.

V skutocnosti bude ta vyska nizsia, pretoze dochadza k odparovaniu najdlhsie "cerpanej" vody.
Blizsie v ucebniciach anorganickej chemie alebo tabulky pre vypocet teplenych trubic (jeden z druhov pouziva na cerpanie kondenzatu prave kapilarny jav).

Nuz ja si naopak myslim, ze zavisi aj od materialu a to podstatne. Dolezita je jeho porovitost, hustota a a pod.
Myslis, ze stena z ytongu/tehly nasiakne do rovnakej vysky ako povedzme betonova stena, alebo nebodaj sklenena stena ?

>Dolezita je jeho porovitost,
To je ten prvy uvadzany parameter
> hustota
Pokial ide o hustotu materialu (tej kompaktnej casti, t.j. beton, hlina, sklo) tak velmi malo, je to v rozsahu par ‰

>Myslis, ze stena z ytongu/tehly nasiakne do rovnakej vysky ako povedzme betonova stena, alebo nebodaj sklenena stena

Ak by mali rovnake oba uvadzane parametre tak ano, voda si marketingove kecy az tak nevsima.
Problem je prave v uplne rozdielnych parametroch, jednoduchsie povedane, iny pomer vzduch/beton(tehla, sklo,...), ina velkost porov. Ale ak by mali rovnake, potom by to fungovalo rovnako. Len v skle bude urcite problem vyrobit 10% porov mensich ako 0,005mm, co v Ytongu alebo tehle nie je vobec problem (skor naopak).