www.oStavbe.sk

Podlaha sa podiela na ochladzovaní domu aj v čase keď ostatné konštrukcie stavby ešte neochladzujú interiér, napríklad v slnečné dni v neskorej jeseni alebo skorej jari, takže vykurovacia sezóna pre podlahu je najdlhšia, fakticky ochladzuje dom nonstop.
Na druhej strane výpočet tepelných strát podľa STN 73 0540-4 uvažuje s 50% tepelnou stratou pri výpočte vstiahnutom k vonkajšej teplote, a tieto údaje používa aj pri výpočte celkovej potreby tepla na vykurovanie.

KoMiKo píše:

jan45 píše:rozdiel teplôt medzi zeminou pod podlahou a interiérom ja asi 10st. Izolácie podláh sú všeobecne na tomto fóre nadnášané, prestup tepla pri rozdiele teplôt menej ako 20st je pomalší, netreba to preháňať.

Je to trošku ináč, asi si neuvažoval s podlahovým vykurovaním a celkovými stratami za vykurovacie obdobie:
1/ teplota zeminy pod podlahovkou môže byť tak 6-10 stupňov. Pri podlahovom vykurovaní sa podlaha ohrieva na cca 25 stupňov, takže rozdiel teplôt nie je 10 stupňov, ale cca 15 - 19
2/Výpočtová teplota pre maximálnu stratu stenami sa počíta pre okolitú teplotu cca -12 st. (podľa oblasti), t.j. ak sa vykuruje na 20 stupňov, pre teplotný rozdiel 32 stupňov. Pre podlahu je to "však iba" spomenutých 16- 21 stupňov, takže to naozaj vyzerá tak, že podlaha môže byť dokonca ja pri podlahovom vykurovaní izolovaná menej ako steny.
3/ ako je to ale s celkovými stratami za vykurovaciu sezónu - tam sa už pre straty stenami berie do úvahy priemerná teplota okolia za celú vykurovacieu sezónu, čo je cca 3,8 stupňa, t.j. teplotný spád je iba 16,2 stupňa (20-3,8). Ale pod podlahou je priemerná teplota stále tých 6-10 stupňov, takže teplotný spád podlahy je stále 15-19 stupňov, t.j. je vyšší ako teplotný spád stien, z čoho vyplýva, že ak nechceme aby podlahou pri podlahovom vykurovaní unikalo viacej ako stenami, musí byť izolovaná minimálne rovnako alebo ešte lepšie ako steny.
4/ Kvalitná izolácia podlahy (a aj stropu) je ešte dôležitejšia pri bungalove, keďže tam je plocha podlahy a stropu zvyčajne väčšia ako plocha stien.

1) Mas pravdu ze pre vypocet rocnych start je podstatna priemerna vonkajsia teplota a teplota zeminy.
2) Ale prestup tepla cez stenu von "do vzduchu" a do zeme sa pocita inak, laicky to dobre vysvetlil MartinH. Prestup tepla do zeme bude pri rovnakom teplotnom rozdiely naozaj mensi. Na prestup tepla cez stenu von ma okrem vonkajsej teploty velky vplyv aj vietor (prudenie) co vsak asi ziadna norma neobsahuje. Kdo ma vsak dom na veternom mieste bude mat tepelne straty vacsie.

Kto sa trochu orientuje vo fyzike, rozumie aky je rodiel medzi prestupom tepla vedenim, prudenim, salanim, co su okrajove podmienky si taketo situacie moze nasimulovat napr. v programe FieldView, jestvuje aj obmedzena free verzia, na taketo jednoduche vypocty dostatocna.

vypočítať tepelné straty cez stenu sa zhruba dá, ale pre výpočet prestupu tepla podlahou by musel byť známy tepelný odpor materiálu pod podlahou do metrovej hĺbky.
Aj to čo je pod podlahou sa podiela na tepelnom odpore podlahy, veď pokiaľ v starom dome nie je žiadna izolácia v podlahe, tak materiál pod podlahou je rozhodujúci izolant.
Pre nejaké výpovedné simulácie by museli byť známe odpovede na nasledujúce otázky.
Ako sa dá pre výpočet zistiť teplota materiálu pod podlahou ?
Akú tepelnú vodivosť má materiál pod podlahou ?
Akú má vlhkosť ?

dnes mi prisla cenova ponuka na material od thermoplastu - top heating pod. kurenie na 97m2, 7 okruhov za 1270,-. V cene je zahrnuta 5 vrstvova zrkadlova folia PROFI REFLEX 3000, ktora sa vraj rovna 4 cm izolacie a ma U= 0,714. Lambu som nenasiel. Myslite, ze to je iba reklamny blud, ci nie? Ak nie, tak by mi to slusne pomohlo. Este som trochu pozeral rozdiely lamby EPS a Xps. Napr. Austrothem EPS 150 ma lambu 0,034 a XPS 0,035. Pritom XPSko je raz tak drahe. Zacinam byt z toho mimo, a ako som si vsimol na tomto fore, tak nie som jedeny:)) S tym Thermoplastom/Top Heatingom mate niekto skusenosti?

v reale vnimam aj ja ze hrubka povedzme 20 bude lepsie ako 5-7 cm ale tak ma napadla kacirska myslienka. Podla mna plati ze energie vzdy ide smerom najmensieho odporu, cize zjednodusene ak poter o hrubke 5-7cm ma U=17.57 W/M2/K a pre EPS hrubke 7cm bude mat U=0.57 W/m2/K takze dodana energia by sa mala clenit v pomer 17.57 ku 0.57, cize celkova strata mi v tomto pripade vychadza asi takto ak v reale mam celkom spotrebu na podlahove kurenie 4000 KWH pri ucinnosti kotla 95% tak do rozvodov dostanem energiu odpovedajucu 3800KWH ak takto dodana energia sa rozdeli v pomere 17.5 ku 0.57 tak mne vychadza ze do interieu unikne 3680 KWH a do zeme na urovni 120KWH. Ale ak to ratam y pohladu klasicke riesenia prestupu tepla vedenim do zeme tak to je samoyrejme uplne ine cislo, lenze pri klasickom prepocte sa zabuda na jednu vec a to ze v pripade podlahoveho kurenia dochadza k uniku energie ako na urovni interieru tak na urovni do zeme pricom EPS je tu teplobrzda. Pri stratach z interieru do exterieru je to ine pretoze tam teplo prestupuje cez stenu len jednym smerom.

Miro Ke píše:Podla mna plati ze energie vzdy ide smerom najmensieho odporu, cize zjednodusene ak poter o hrubke 5-7cm ma U=17.57 W/M2/K a pre EPS hrubke 7cm bude mat U=0.57 W/m2/K takze dodana energia by sa mala clenit v pomer 17.57 ku 0.57.

Este by sa mal zohladnit tepelny spad, cize U vynasobit deltaT a vyjdu toky energie cez plochu vo W/m2, s ktorymi sa da potom narabat ako pises.

mas pravdu a este musim zohladnit aj fakt prestupu tepla s poteru do interieu. Teda po oprave uvahy
s udajov gabotherm mi vychadza ze pri rozteci 150mm a teplote vody 35st, dlazba je vykon podlahovky 50W sucasne pri danej teplote TS cez EPS (35-10)/1.75 teda 14,3 W a teda ak dodam 64,3 W do podlahoky tak 50W sa vysalo do interieru a 14.3 W ide do zeme ak mam ja spotrebu tych 3500KWH ktora ide do podladhovky tak moja strata do zeme by mala byt na urovni 780 KWH ak dam EPS hrbky 20cm potom strata do zeme bude 6.25W a pri podobnej dodavke energie do podlahovky ide do zeme 388 KWH, cize ak je rozdiel na uroni 400KWH tak potom je skutocne otazne do akej miery ma vyznam ist do hrubok na urovni 20cm pripadne viac,

uz pri navrhu podlahovky je velmi vhodne az ziaduce zohhladnit buducnost a teda moznost nizkotepelnych buducich zdroojov tepla ako napriklad Tepelne Cerpadlo, ktore ma najvyssiu efektivity pri co najmensom rozdiele teplot a teda podlahovku navrhovat na co najnizsiu mozny teplotu vstupnej vody a z tohto hladiska je navrh na 35°C nezmysel, takze doporucujem vacsie hrubky izolacie aby sa znizila tepelna strata objektu v prvom rade a v druhom rade zmena roztece. Obidve zmeny budu mat synergicky ucinok cim sa dosiahne znizenie teploty vstupnej vody. Znizenim TS objektu bude potrebne dodat menej tepla do objektu a zhustenim roztece pod preskleniami, pri obvodovych muroch a pod dosiahnete pri rovnakej potrebe tepla mensiu teplotu vstupu do podlahovky. (nepredpokladam ze sad a podlahovka rozsirit a teda zvacsit vykurovanu plochu podlahovkou a teda ze ju mate vsade a tym padom mate maximalizovanu salavu zlozku cim prispievate aj pri nizsej teplote interieru k tepelnej pohode)
dalej by som uviedol ze pod podlahou dobre izolovanych domoch je stala teplota nizsia nez udavanych 10°C a to prave z dovdoov ze cez podlahu unika menej tepla, cim sa logicky teplota pod podlahou nezvysuje ako pri beznych RD.
Ked v kontexte vyssie uvedeneho si vezmete do uvahy aj v neposlednom rade skutocnost ze hrubku izolacie napr na strope viete bez vacsich problemov realizovat v buducnosti jednoduchym pridanim lacnej tepelnej izolacie hocikedy cim si zvysit tepelny odpor stropu, tak prave u podlahy je to prakticky nemozne a prave z tohto dovodu by som aj napriek tepelnotechnickemu prepoctu volil vacsiu hrubku EPS v podlahe, cim si zabezpecite do budcna otvorene dvierka napr vytapaniu pomocou solaru ci TC ci inym nizkoteplotnym sposobom, pretoze ceny energii budu len a len rast.

fabka2004 súhlasím, ale teplota pod podlahou je závislá od zemského tepla.
Na jednej strane sa neprehreje cez leto od slnka ani nevychladne cez zimu, ale teplota napríklad v dvoch metroch pod terénom sa udáva okolo 10 °C a keď zo zemného registra niekomu v januári ide vzduch 10 °C tak je predpoklad že pod domom bude mať minimálne toľko, nakoľko aj pri dokonalej izolácii teplota z dvoch metrov smerom k podlahe domu bude konštantná.

Ja som si laicky prepocital straty pri 16cm a medzi 20cm zateplenim podlahy s teplotou pod domom +5 tak mi vysiel rozdiel cca.400sk za rok

Fabka ja suhlasim s filozofoiou max.hrubky EPS co sa da pri danej konstrukcii stavby, v zasade to vsade aj hovorim, ale tu bola otazka ci je velmi tragicke ked niekto ma 7-10cm EPS a pripadne ako sa to priemetne to uniku tepla.
Pouzil som teplotu vody 35 lebo tak to je tabulkovo spracovane co sa tyka urcenia hustoty tepelného toku do interieru a nie su tam uvedene nizsie udaje. Ale ak pouzijem tu istu tabulku s tym ze budem uvazovat roztec 75mm tak
hustota tep.toku podlahovky bude mat 80W do interieru, pri tej istej teplote vody 35st bude unik cez 7cmEPS na urovni 14,3 cize ten pomer medzi dodanym teplom a unikom do zeme je este lepsi. Inac povedane ak niekto je v situacii ze ma limit na urovni do 10cm EPS a pouzije co najnizsiu roztec aby dosiahol pozadovany vykon podlahovky pri co najnizsej teplote vody tak sa v reale pri spotrebe povedzme okolo 7000-8000KWH kde zhruba 40% je poschodie a 60% je prizemie tak mne to vychdza ze rozdiel medzi 10 a 20cm EPS bude na urovni niekde 300-500KWH, a pri kureni plynom to predstavuje do 30EUR, pri zivotnosti domu 30rokov je to 1000EUR. Cim chcem povedat ze ak je mozne dat 20cm EPS bez navysenie ostatnych nakladov t.j. je to otazka len ceny EPS tak ano, ale ako to povedie k navyseniu ostatnych nakladov napriklad 1 rad tehal navyse a pod. tak je to uz na zvazeni. A pri beznom podkrovnom dome pri pouziti konstrukcie 11 radov 275 cm+10cm vencie a pri pozadovanej svetlej vyske 265cm je k dispozicii 20cm t.j. a tym v reale da dat do 12-14cm EPS tak nevidim zasadnu poziadavku pridat povedzme jeden rad tehal a ist do EPS na urovni 20-25cm
Ked to teraz aplikujem na moje podmienky v podlahe mam 10cm EPS
spotreba plynu na UK za minulu sezonu 700m3,, teplotu v podlahovke mam nastavenu na maximum do 28st. C, roztec je myslim na urovni 150mm, rozdelenie kurenia poschodie prizemie bude 40:60 tak orientacne som do podlahovky na prizemi som dodal 700*0.96*10*0.6 t.j. 4032 KWH ak plati moja uvaha o pomere medzi tokom tepla do interieru a do zeme tak v mojom pripade pokial som dobre odcital ich krivku tak hustota tep.toku je na urovni 40W a vypoctovo TS do zeme je 7.2W takze z dodanych 4032KW mi do zeme islo 615KWH ak by som mal 20cm EPS tak TS do zeme by bola 3.6W a samozrejme by bola aj celkovo nizsia spotreba ale aj keby som znizil vdaka tomu dodavku tepla do podlahovky na prizemi do urovne 2000KWH tak pomere 40 ku 3.6 by mi do zeme by islo len 165KWH cize oproti dnesnemu stavu je mozna uspora niekde na urovni okolo 400KWH a z pohladu takto zvysenych nakladov to nevidim tragicky. Samozrejme ak niekto chce realne dosiahnut uroven celkovej spotreby do 10-15KWH na m2, tak v tomto pripade je to prilis velka uspora aby sa zanedbala.

S týmto príspevkom autora Miro Ke súhlasili - 3

boro, Kokxo, Majo 2

súhlas s KoMiKo, MartinH, ale upresním, teplota pod podlahou vo vzdialenosti 6m od steny je 10st. postupne klesá k obvodu. Takže pri int. tepl.20st. je rzdiel voči ext(-12| 32st. voči podlahe 10st. Ako uvádza MartinH, po nahriatí tento rozdiel ešte klesne. teplo sa nešíri rovnako všetkými smermi, z troch spôsobov šírenia prúdenie upredňostňuje smer hore.
Takže keď pri rozdiele k exteriéru 30 stačí 25-30cm PS, stačí pri rozdiele 10St do podlahy 10cm. Nie je to exaktný výpočet, ale teplovod s teplotou 150st. má izoláciu 16cm min. vaty a sneh sa na nej netopí.

S týmto príspevkom autora jan45 súhlasil

Kokxo

jan45 píše:súhlas s KoMiKo, MartinH, ale upresním, teplota pod podlahou vo vzdialenosti 6m od steny je 10st. postupne klesá k obvodu. Takže pri int. tepl.20st. je rzdiel voči ext(-12| 32st. voči podlahe 10st. Ako uvádza MartinH, po nahriatí tento rozdiel ešte klesne. teplo sa nešíri rovnako všetkými smermi, z troch spôsobov šírenia prúdenie upredňostňuje smer hore.
Takže keď pri rozdiele k exteriéru 30 stačí 25-30cm PS, stačí pri rozdiele 10St do podlahy 10cm. Nie je to exaktný výpočet, ale teplovod s teplotou 150st. má izoláciu 16cm min. vaty a sneh sa na nej netopí.

Súhlasím s tým, že časť tepla s podlahy sa síri aj prúdením a to ide smerom hore. Ale ty stále uvažuješ, že keď je vnútri 20 stupňov, aj podlaha má 20 stupňov. Ona ale pri podlahovom vykurovaní má na povrchu tých cca 25, a v jadre aj 30 -35. takže rozdiel voči podložiu nie je 10, ale omnoho viacej.
A, ako som uvádzal, jedna vec sú maximálne straty objeku, t.j. kedy sa počíta teplota okolia -12 a teplota podložia 6 - 10. Tieto straty majú význam iba pre výpočet celkovej MAXIMÁLNEJ straty objeku, čo je síce dôležité pre dimenzovanie výkonu kúrenia, ale o celkovej spotrebe energií na kúrenie za vykurovaciu sezónu to nehovorí nič. Pre spotrebu energií sú podstatné celkové straty za vykurovaciu sezónu, kedy sa počíta teplota okolia 3,8 a podložia stále tých 6-10. A tam už, pri rovnakej izolácii, strata podlahou za vykurovaciu sezónu na 1 m? môže byť pri podlahovom vykurovaní vyššia, ako strata stenami.

S týmto príspevkom autora KoMiKo súhlasili - 3

bobco, boro, miskin