www.oStavbe.sk

Ja som spodok vymuroval z ytongu , na obostavbu som urobil konstrukciu ( sdk ) a na nu som potom priskrutkoval superizol 3cm. Cele som to presietkoval flexibilnym lepidlom + sietka , a na to potom omietka v dvoch vrstvach.

Pokial by som to teda obstaval ytongom a z vnútornej strany dal izol 3 malo by mi to vydržať...dúfam že sa vlastnosti velmi nezmenia tým že dám izol a ešte aj ytong. No myslím si že krbová vložka bude mať dostatočný výkon na to aby teplo sálalo do priestoru aj cez spomenuté materiály. Budem postupovať podla nákresov a fotiek ktoré som videl na nete´. Hlavne sa obávam cilkulácie vzduchu. Asi si aj tak zavolám odborníka aby mi aspoň poradil aké medzery a prieduchy nechať tak aby to dobre horelo a vložka nebola velmi zaťažovaná. Lahko sa o tom hovorí, no nákresom som velmi nerozumel kedže každý je stavaný pre iný typ vložky. Ferlux C20 je to čo mám zakúpené a chystám sa obstavať. Držte mi palce

opek píše:Ja na teplovzdusny krb pouzijem kvalitne samotove tehly...

Na teplovzdusny krb samotove tehly? Mal si mysli hadam akumulacny krb.

kexo666 píše:Pokial by som to teda obstaval ytongom a z vnútornej strany dal izol 3 malo by mi to vydržať...dúfam že sa vlastnosti velmi nezmenia tým že dám izol a ešte aj ytong. No myslím si že krbová vložka bude mať dostatočný výkon na to aby teplo sálalo do priestoru aj cez spomenuté materiály.

Obavam sa, ze cez superizol ti toho velmi nenasala.

kexo, nemas jasno v zakladnych pojmoch. vsetko si dokladne nastuduj a potom zacni hutat... do obostavania sa rozhodne tak skoro nepustaj, bude ta to stat vela penazi a namahy...

MiroM píše:Na teplovzdusny krb samotove tehly? Mal si mysli hadam akumulacny krb.

Nie, mal som na mysli teplovzdusny krb, ktory bude mat aj slabsie akumulacne vlastnosti (naozaj len pri dlhodobejsom kureni). Nejde o akumulacny krb, nakolko medzi krbovou vlozkou a obmurovkou je medzera, z ktorej je odvadzany horuci vzduch a samotova obmurovka sa nezohrieva napriamo z ohniska

MiroM píše: Ale ja by som si do svojho NED so stratami 3,4kW teda akumulacny krb nedal. Prave ten dobeh by mohol sposobit nezelane prehrievanie.

Chcel by som sa vratit k teme preco nie akumulacny krb do domu s nizkymi stratami. Je mi divne ze Miro ma obavy z prehrievania v akumulacnom krbe ale nie v teplovzdusnom. Som stale myslel ze teplovzduch viac prehrieva dom ako akumulacny. Aka je max. doba ktoru mozete kurit v teplovzdusnom bez toho aby sa prehrial interier ? Nie je to tak ze po 2 hodinach je zbytocne prikladat do teplovzduchu ?

Problem je ten, ze pri kureni zistite, ze uz staci lebo je uz dostatocne teplo ale ten akumulacny bude odovzdavat este stale teplo svojemu okoliu a to pomerne dlhy cas aj po vyhasnuti. Pri teplovzdusnom je to tak, ze v podstate pokial vyhasne tak je to otazka par minut a uz nie je citit ze by prehrieval interier.
Vseobecne do domu s malou tepelnou stratou nie je krb prave idealne riesenie kedze vacsina z nich vyrazne prekracuje aktualnu tepelnu stratu domu. Teda prehriatie nastava velmi rychlo a tazko sa ulahodi. Ak sa to spoji s akumulacnou schopnostou krbu tak je to doslova nemozne udrzat na unosnej miere.

S týmto príspevkom autora bruno75 súhlasil

Slavo_T

Maxo píše: Aka je max. doba ktoru mozete kurit v teplovzdusnom bez toho aby sa prehrial interier ? Nie je to tak ze po 2 hodinach je zbytocne prikladat do teplovzduchu ?

Zalezi na tom ako je rieseny teplovzduch , ci su rozvody tepleho vzduchu po dome , do kolkych izieb su potahane , ake su dlzky tras ? Vsetko vplyva na dlzku kurenia a dobu kedy sa zacne prehrievat interier . Pokial bude teplovzdusny krb bez rozvodov vzduchu , tak miestnost kde je krb bude vyhriata a prehriata za velmi kratku dobu .
Ak su tahane teplovzdusne rozvody z krbu do ostatnych izieb , tak sa zvysuje objem vzduchu , ktory nahrievame a tym aj cas kedy sa "prehreje" interier , takze v pohode mozme kurit dlhsie bez toho aby sa nam prehriala iba jedna izba ( kde je krb ) a vieme regulovat tepelnu pohodu v miestnosti .
Dalsim vplyvom na prehrievanie je sposob kurenia a moznost regulacie prieduchov . Teda ak mam moznost regulovat prietok vzduchu ( prieduch ) na obostavbe ( pripadne ho uplne uzatvorit ) , tak mozem vyuzivat vsetko teplo z obostavby na vytapanie ostatnych izieb a miestnost kde je krb vytapat iba salavym teplom z dvierok krbu .
Takymto sposobom sa da v pohode rychlo vykurit miestnost , aj cely dom , a potom pomaly udrziavat teplo v celom dome , bez toho aby som musel nechat vyhasnut v krbe , lebo mam sa mi prehrieva interier .

To môže fungovať, ale len do nejakej "kvality" objektu.
Beže sa uvádza, že z 1 kg dreva je možné dostať 3 kW tepla.
Tiež se zvykne uvádzať, že min. výkon, pri ktorom ešte v krbe (peci, kachliach, kotli, ... ) horí kusové drevo je okolo 3 kW. (O účinnosti si ilúzie nerobím).

Z toho mi vylezie, že teplovzdušný krb bude "bublať" na 3 kW a za hodinu zožerie 1 kg dreva.
Ak má celý objekt výpočtovú tepelnú stratu 2 kW pri -15 °C, tak sa prehrievať bude, aj keby ...

Práve v týchto prípadoch by mohla pomôct akumulačná obostavba. (Čím viac, tým lepšie). Práve tým, že časť výkonu z horiaceho dreva sa spotrebuje na nahriatie akumulačnej masy.

Ešte lepšie využitie energie z paliva by prinieslo použitie teplovodného výmeníka a akumulačnej nádrže. Po ekonomickej stránke je to pre energeticky nenáročný objekt nevýhodné. Hlavne ak sa realizujú opatrenia na zaistenie bezpečnosti v prípade výpadku prúdu.

PS: Pevne dúfam, že nebudem musieť používať klímu aj v zime

my sme to riesili kombinaciou teplovzdusneho s ciastocnou akumulaciou.
Vo vnutornej casti mame z dvoch stran (od komina a zadnej steny) vymurovane steny z magnezitovych tehal,
ktore akumuluju do seba teplo. Vonkajsia obostavba je z BRULAporu, ktory tiez ciastocne akumuluje teplo.
V hornej casti mame jeden vyduch, takze sa krb zo zaciatku chova ako teplovzdusny, po skonceni kurenia,
prijemne sala. Povrch obostavby je na dotyk mierne teply.

Mozno bude na mieste otazka, aka je planovana akumulacna kapacita obostavby okolo krbu.
V nizko-energetickych domoch predpokladam, ze bude krb skor na pocit ako na kurenie a teda sa v nom nebude prekurovat 12-14 hodin, ale skor sa zalozi ohnik vecer na 3-4 hodinky.
Ak sa to nebude s drevom prehanat, myslim, ze by ta akumulacna hmota mohla vcelku dobre pohltit to teplo a prijemne to ho vyzarovat este aj po skonceni kurenia v krbe.

S týmto príspevkom autora theb súhlasil

Eval

idem obostavat krb a narazil som na problem.
Vlozku mam od drevenej steny cca 15cm. Ratal som s tym ze 10cm bude medzera a 5cm bude superizol. Krbar mi dnes povedal ze pri dreve treba spravit dvojite oplastenie a teda smerom od vlozky.
- vzduchova medzera 10cm
- superizol 3cm
- medzera aspon 3cm
- superizol 4cm
- drevo

Ake mam teraz moznosti? Ach jaj. Ked som sa ho pytal pri osadzani krbu tak vravel ze bude treba nechat priestor na medzeru a 5cm superizol. Teraz je to inac.

pripominam. Nemate niekto skusenost alebo informaciu ako to moze byt spravene ked je krb pri drevenej stene?

ja osobne by som nerozmyslal, čím zaizolovat krb pri drevenej stene...
ale - akym sposobom odstranit drevenu stenu pri krbe a ked ju treba nahradit, tak ju nahrad nejakým ziaruvzdorným betonom, alebo daj preč
poobzeral by som sa po nejakých materialoch pre priemyselne použitie
http://www.refrako.sk/odvetvia-pouzitia.phtml?id3=27060
http://www.ziaromat.sk/ds/ziaromat/ziar ... ny_program
http://web.stonline.sk/kalafut/ziaruvzdorne.html

Ludo píše:ja osobne by som nerozmyslal, čím zaizolovat krb pri drevenej stene...
ale - akym sposobom odstranit drevenu stenu pri krbe a ked ju treba nahradit, tak ju nahrad nejakým ziaruvzdorným betonom, alebo daj preč
poobzeral by som sa po nejakých materialoch pre priemyselne použitie
http://www.refrako.sk/odvetvia-pouzitia.phtml?id3=27060
http://www.ziaromat.sk/ds/ziaromat/ziar ... ny_program
http://web.stonline.sk/kalafut/ziaruvzdorne.html

spociatku som toto nechaval ako posledne riesenie ale rozhodnutie je take ze stena ide prec. Dik za nakopnutie.