www.oStavbe.sk

Precital som si tento clanok http://mojdom.zoznam.sk/cl/10093/388783 ... --2--cast- a pravdu povediach nepochopil som ako sa moze dosiahnut spotreba 10KWH/m2 uzitkovej plochy za rok, teda nizsia ako je PD a pri izolacii len 10cm. na obvodovom murive. Z kade sa berie to teplo ked hovoria ze v obvodovom murive sa vytvori tepelna bariera, ktorej teplota je zhodna s teplotou v interieri. Cize to musi mat teplotu cca. 22 st. a musi to byt konstatne po celom obvode steny a to len pri izolacii 10cm t.j odpore 2.5. Ak niekto ma prehlad v oblasti PD a NED vedel by mi to vysvetlit budem rad. Dakujem.
Pre upresnenie udaj 10KWH/m2 chapem tak ze dom s uzitkovou plochou 100 m2 by mal mat spotrebu energie suvisiacu s udrzavanim pozadovanej izbovej teploty na urovni 1000 KWH za rok. Taky dom moze mat celkovu plochu okolo 300m2 obvodoveho muriva, strechy, podlah a pri odpore 2.5 teplotnom rozdiele 15st.C to dava rocnu spotrebu okolo 8500 KWH. Ak budem uvazovat ze zdroj tepla je TC ktore povedzme z 1kWh da 4kwh a ze rekuperacia ide bez spotreby el.energie tak TC vyprodukuje z 1000 KWH na kurenie 4000 KWH na krytie strat, ale do celkovej bilancie mi tam chyba 4500 KWH. Alebo je to vsetko inac.???

Je tam použitá iná finta.

Celý zázrak vychádza z toho, že v nejakej hĺbke je celoročne stála teplota +10°C (na Islande a Novom Zélande aj viac ) a teplo odvedené zemným kolektorom dopĺňa Zem priebežne a zdarma.

Zemným kolektorom sa nechá prúdiť médium, ktoré následne zohreje obvodové murivo na teplotu cca 9.8°C. Tepelné straty sa potom počítajú proti týmto +9.8°C a nie proti -12/-15/-18°C.
Ďaší zemný kolektor slúží ako primárny okruh pre čerpadlo zem-voda a výsledkom sú tie zázračné hodnoty.

Ak by dali obvodovú konštrukciu 15cm železobetón a izoláciu 25cm EPS, nemuseli by tie zemné kolektory 2 v hĺbke 5m, ale stačil by aj jeden v hĺbke 2m. (údaje: by Woko).

Melkor to co si napisal ma svoju logiku, ale citujem Ing. Krecké vytvoril z obvodových konštrukcií domu vyhrievanú tepelnú bariéru. K vyrovnávaniu rozdielov teda nedochádza medzi interiérom a exteriérom, ale medzi interiérom a tepelnou bariérou, a medzi tepelnou bariérou a exteriérom. Keďže je teplota tepelnej bariéry a interiéru takmer rovnaká t.j podla clanku som to chapal tak ze je to 20 st.C a taká teplota sa priamym odberom zo zeme nedá dosiahnut /nie kazdy ma geotermálny vrt ako na Islande/ a dalej citujem pritom investičné náklady nepresiahnu náklady na stavbu porovnateľného bežného domu co tiez pri investicii do dvoch kolektorov +TČ asi nebude úplna pravda.

Súhlasím s Mirom Ke, je to dosť nejasné.Myslím, že 15 cm je málo, aby teplo neunikalo von. Aká tepelná bariéra, čo je to za pojem? Zdá sa mi to ako podlahovka na stene, so všetkými súvisiacimi parametrami. Ak na ňu napojí kolektor priamo tak to nevyhreje. Musí tam dať TČ, ale to už je iná pesnička. Ďalšie perpetum...

nie nie nie a este raz nie. toto je az druha cast clanku. v prvej casti je vysvetlene, ze teplo sa akumuluje v lete v podlozi (nazyvaju to energeticky zasobnik), kam sa dostane zo strechy. to podlozie je samozrejme odizolovane zvrchu aj z bokov, takze teplo odtial (v podstate) neunika a navyse ho "dotuje" nasa milovana planeta...

No dobre, aká teplota je v tom zásobniku? 10°C? Málo. Ak tam tlačíš viac, zem to ochladí na 10°C. Na uchovávanie vyššej teploty musí byť hermeticky zaizolovaný zásobník, či dáka iná fyzika?

http://www.terra-sol.sk/
Inak akumulácia tepla je základný princíp nulového domu.
Nemyslím si že sa do zeme nedá akumulovať, pohyby teplôt pod povrchom zeme majú obrovskú zotrvačnosť, a ešte plus izolácia. Pokiaľ solárny kolektor vyprodukuje 500 kWh/m2 tak je možné že takáto zjednodušená verzia kolektora vyprodukuje zo 100 m2 strechy napríklad 10000 kWh.
Ale akumulovať takúto energiu do zeme, povedzme 500 m3 tak to by bolo pod domom dobre horúco. Kvôli tepelnej izolácii po vyčerpaní tepla zo zásobníka energia z okolia bude tiež obmedzená. Neviem čo by na to hovorili základy.
Predpokladám že to niekde v teplejšom kraji funguje, tam kde je taká zima ako boli posledné dve u nás na juhu. To znamená že aj cez zimu sa teplo do zásobníku niekedy dopĺňa.
Čo som doteraz čítal o nulových domoch, tak vychádzali z PD a nie zo slabo zaizolovaného domu.
Určite si nemyslím že to je blbosť. Napríklad využitie energie tam je niekoľkonásobne vyššie ako v klasickom ZR.
Veľmi rád by som sa dozvedel orientačnú cenu, nejaké namerané výsledky v konkrétnych podmienkach.
Spraviť si niečo takéto svojpomocne, hlavne z menším výkonom by mohlo byť celkom zaujímavé.

bolo to popisane v papierovom vydani Moj dom niekedy v lete alebo na jesen minuleho roku. skus kuknut...

Prvá časť :
http://mojdom.zoznam.sk/cl/10031/388698 ... u-(1.-cast)

Princíp využitia energie je pekný ale výsledky "až"......toľko stupňov,taká úspora.......moc nepresvedčia.
Ale predstava vodného zemného kolektora mimo základov, solárneho výmenníka z hadice, aj tá hadica v stene, svojpomocne pomerne lacná hračka, ale či návratná tak to neviem.

Nemám rád bludy vydávané za fakty a oblbvanie ľudí.

V priebehu dňa skúsim hodiť údaje do mašiny a uvidíme čo z toho vypadne.

ANi ja som nehovorl ze to cele je blbost mna len na danom clanku prave zaujalo fakt ze pisatel ako keby danu technologiu dal do protikladu k PD zatiaľ čo tvorcovia myšlienky energeticky pasívnych domov stavili na extrémnu tepelnoizolačnú schopnosť všetkých obvodových konštrukcií a vzduchotesnú obálku domu, vďaka ktorým sa dostatočne obmedzia tepelné straty, Ing. Krecké vytvoril z obvodových ... , a ze v nasich podmienkach postacuje "vyuzitie tepla zeme a slnka" s minimom tep. izolacie. Majo dik za odkaz ale aj v tej prezentacii je to tiez postavene ako protiklad k PD
Nižšie investičné náklady o min. 10%,
⇨ použité bežne dostupné materiály bez potreby použitia
vysoko-izolačných drahých okien,
⇨ menšie hrúbky izolácií ako u klasických EPD
Cize ak by to bolo prezentovane ako dalsi stupen znizovania spotreby energie, realizujem PD a ten doplnim danym riesenim a ziskam "nulovy dom" tak OK!. To beriem ze je mozne ale v tedy by som samozrejme tuto temu vobec nezakladal. A co sa tyka kapacity toho zasobnika tak som trocha pocital a vyslo mi ze to moze pokryt potreby PD na doohrev a predohrev TUV, ale ci v praxi to moze aj pokryt tepelne straty bezne zateplenho objektu+predohrev TUV+ohrev bazenu

Miro Ke, tiež si myslím že takýto lacný pasívny zásobník je využiteľný práve pri PD, kde sa bude teplo z neho odčerpávať iba sem tam. pokiaľ viem tak technológie nulových domov sú neekonomické a slúžia zatiaľ pre výskum.
Pre dom z takou izoláciou akú uvádzajú by aj kvôli tepelným stratám zásobníka tepla muselo byť na jeseň pod domom 100 °C a nie 35.

pani zabudate na jeden velmi dolezity detail. kedze obalka domu je pocas celej vykurovacej sezony zahrievana teplom pochadzajucim zo zeme (~10°C), ten dom ma straty ako keby vonku bolo neustale tych 10 stupnov. napr. moj dom s 15 cm EPS na stenach a 18 cm na povale (docasne riesenie), bez zatepleneho sokla a podlahy (tiez docasne) ma pri 10 stupnoch straty ~1,5 kw pri 100 m2 vykurovanej plochy. verim tomu, ze ked dokoncim zateplenie (cize budem mat take zateplenie ako tie modely v clanku), straty pri vonkajsej teplote 10°C klesnu na uroven ~800kw, mozno este menej. ale zatial pouzivam iba teplo dodane Zemou, resp. zemskym jadrom. Ked ale zo strechy odvediem v lete teplo do zeme, kde sa postupne akumuluje (v kolektoroch neraz byva aj 70 stupnova voda, strecha sice nie je taka ucinna ale na druhej strane ma ovela vacsiu plochu), na jesen tam v pohode moze byt 25 stupnov. to znamena, ze takouto vodou sa vykuruju steny a teplota bude vdaka izolacii klesat prakticky iba odvadzanim do kurenia. Je mozne, ze po dlhej a chladnej zime uz bude treba prikurovat, myslim ale ze sa to v pohode vopcha do tych 10 kwh/m2/rok (kedze aj bez kurenia budu mat steny 10 stupnov).

este jedna vec - netvrdim ze ten clanok je uplne nezavisly (je velmi pravdepodobne ze je to tzv. advertorial - cize sponzorovany clanok). zakladna myslienka ale IMHO nie je zla...

a este jedna vec - nulovy tento dom urcite byt nemoze. teplo sa v nom totiz samo neudrzi - potrebuje elektrinu na pohon cerpadla/cerpadiel. fakt je, ze pri 100 wattovom cerpadle a 100 metrovej rozlohe je to 8,76 w/m2/365 dni (lebo cerpadlo musi precerpavat teplo v lete do akumulacneho priestoru). vzdy ale bude mat nejaku spotrebu...

Miro Ke píše:Nižšie investičné náklady o min. 10%,
⇨ použité bežne dostupné materiály bez potreby použitia
vysoko-izolačných drahých okien,

A takto to dopadáva, keď píše PR články niekto, kto nerozumie problematike.
Však je to haluz jak Brno.

PS: Nápoveda:
Okolo obvodových stien sú naťahané trubky s vodou zo zemného kolektora o teplota cca 10°C a tepelná izolácia. Na oknách nič takého nie je.
Tepelné straty obvodových stien sa budú počítať proti +10°C.
Tepelné straty okien však proti -12/-15/-18°C.

melkor píše:Tepelné straty obvodových stien sa budú počítať proti +10°C.
Tepelné straty okien však proti -12/-15/-18°C.

kolko percent obalky tvoria okna?