www.oStavbe.sk

MiroM píše: Tie vrstvy, co ti navrhol ten "expert " to je neskutocne pracne. Pouzi kvalitnejsi beton, alebo spominany vodonepriepustny beton.
A este co sa tyka drenaze do studne. Povrchove vody sa nesmu pustat do studne, znehodnoti sa tym zdroj pitnej vody v okruhu niekolkych stoviek tisicok metrov. A sa cudujem, ze to ten tvoj expert nevie

ipu mozem prekladat po pasoch kratsich, tak ako sa vinie a prekladat tak, aby ju voda obtekala,nie d nej zatekla, mam tam ten spad co som spominal 25 cm na siedmych metroch a voda hore kopcom nepojde. Zaklady v suche je podla mna dobra vec pri vodnych pomeroch co tam mam, beton nebude narusany vodou. Co sa tyka vody, tak v hlbke 1,2 metra mi zacina viac pieskova poda nizsie samy piesok, daval som tuto vodu na rozbor a je vhodna aj pre kojencov, som pod horou, v okoli sa nerysuje zatial ziaden zdroj znecistenia, voda je zatial kvalitna, aj ked aj ja viem, ze to je len prva voda a je lepsie keby studna bola napajana spodnejsou...

nakoniec som po dalsej porade ustupil od zameru davat tu ipu, radsej som navozil do skary do kvalitnej geotextilie (300 g) viac lomeneho kamena a dobre ubil zabou, priesakova voda sa k nemu nedostane lebo tak vysoko nestupne, do geo budem teraz rovno liat beton, podla projektu sirka 60 cm, celkova hlbka zakladov 1,2 m, z toho 10 cm lomena tehla a srkopiesok ubyte a 20 az 25 cm lomeny kamen, teraz pojde pol metra beton a potom debniace...

esde píše:
5. vylejete betonom do polovice horneho radu, beton dobre zvibrujete
9. polozit geotextiliu

Zdravim, ako ste vibrovali beton? Ako to spravit svojpomocne bez mechanizacie, aby to bolo ok? som pred zaliatim pasov...
a este som sa chcel spytat na jednu vec, ked som navozil na platnu kamen a zabudol som pod neho dat geotextiliu, tak ma ju vyznam davat na kamen, teda pod beton na platni?

Vibrovanie pasov: ponorny vibrator (hruska)
Vibrovanie podkladneho betonu: vibracna lista

Oboje v pozicovniach, doporucujem objednat s predstihom. Oboje sa da urobit aj v domacich podmienkach ale nie v casovom strese, najlepsie cez zimu, pri planovani

>ked som navozil na platnu kamen a zabudol som pod neho dat geotextiliu, tak ma ju vyznam davat na kamen, teda pod beton na platni?

Uz nie. Jedine ak by medzery medzi kamenmi bolo naozaj velke, co pri dobrom uzabovani by nemal byt problem. Pretoze cena geotextilie uz bude vyssia ako cena betonu navyse do medzier.

martin1 píše:

quark píše: uložil poz. pásovinu 30/4 mm, kanaliz. prípojky a zalial betónom.
vybr. doska ma stála 840 Sk na 24 hod. v OTS-majú najväčšiu sieť požičovní v SR.

caf, pasoviny - bleskozvodu - si kolko metrov daval teda pod beton?
a ked si naviezol kamenivbo v hrubke 30 - 40 cm, tak, ked si ho zhutnil, tak aku hrubku malo po zhutneni?

miestami až do 8 cm klesla hrúbka vrstvy, počet prejazdov asi 10-12: po zhutnení cca 30 cm.
pasoviny som dal 50 bm, tri vývody von, keď som potom meral odpor po zmontovaní bleskozvodu,hodnoty 1,2 a 1,7 boli až moc dobré..... pásovinu som spojil s výstužou zakl. pásov.

Mám pár kubíkov stavebnej sute (kusy betónu, tehly, omietky, ...). Môžem to dat medzi základové pásy pod podkladný betón a zhutniť, alebo to mám vyviezť preč a dať tam makadam?

A hlinu/štrkopiesok z výkopu tam môžem dať?

esde píše:Vibrovanie pasov: ponorny vibrator (hruska)
Vibrovanie podkladneho betonu: vibracna lista

Oboje v pozicovniach, doporucujem objednat s predstihom. Oboje sa da urobit aj v domacich podmienkach ale nie v casovom strese, najlepsie cez zimu, pri planovani

ja som myslel ci to nestaci zvibrovat nejako rucne, bez mechanizacie? napr. ci nestaci ze pri zakladovych pasoch beton po pokladani vrstiev napr. kazdych 20 vyskovych cm pobucham nejakym buchkacikom z dreva alebo pod, nie je nejaka finta?

quark píše:
miestami až do 8 cm klesla hrúbka vrstvy, počet prejazdov asi 10-12: po zhutnení cca 30 cm.
pasoviny som dal 50 bm, tri vývody von, keď som potom meral odpor po zmontovaní bleskozvodu,hodnoty 1,2 a 1,7 boli až moc dobré..... pásovinu som spojil s výstužou zakl. pásov.

mne tolko po uzabovani nekleslo, presiel som ot 8x, ten kamen 32-64 sa do seba zakliesnil a bolo.
tych 50 bm pasoviny sa mi zda prislis, ja mam obvod pasov len 23 bm, tak dam ani nie po celom obvode, budem musiet stacit, uvidim co ta pasovina bude stat.
chcel som sa este spytat k tej vystuzi zakladovych pasov, kolko roxorov tam dat - budem ich pouzivat ako vyskove sondy, aby som vedel ako urovnat beton. Kolko by teda malo ist roxorov na bezny meter? staci vertikalne? a potom ked bude beton v pasoch ako tak zrely chcem don zapichat roxory na spojenie s buducimi debnianicmi, jedna debniaca ma dlzku 50 cm - kolko roxorov do nej? roxory staci priemer 10 mm?

martin1 píše:Zdravim, ako ste vibrovali beton? Ako to spravit svojpomocne bez mechanizacie, aby to bolo ok? som pred zaliatim pasov...
a este som sa chcel spytat na jednu vec, ked som navozil na platnu kamen a zabudol som pod neho dat geotextiliu, tak ma ju vyznam davat na kamen, teda pod beton na platni?

Vibrovat beton v zakladovych pasoch nie je nutne , takisto v podkladnom betone, nie su to critical applications. Pretoze, ci bude mat beton v pasoch pevnost 14,5MPa bez vibrovania alebo 14,65MPa s vibrovanim je v tychto aplikaciach jedno.Nalej beton do pasov a netrap sa dalej tym. Jedine, ze by si vibrator mal doma. Preklady, vence, to uz je ine, tam je vibrovanie nutne. Vibruje sa v podstate tam, kde je aj vystuz, aby doslo k doslednemu obaleniu vystuze betonom. Beton v salovacich tvarniciach som vibroval prepichovanim. Este raz opakujem, nie su to kriticke aplikacie, co sa pevnosti tyka.
Geotextiliu pod kamen? Moze mi niekto vysvetlit aky to ma vyznam? Ved sa nic nestane, ked beton trocha zatecie aj medzi kamene, resp. strkove lozko.

martin1 píše:mne tolko po uzabovani nekleslo, presiel som ot 8x, ten kamen 32-64 sa do seba zakliesnil a bolo.

Pouzil si makadam, alebo riecny strk? To si zaboval vibracnym pechom? Si to neviem celkom predstavit, ved ta zaba(pech) to dobre nezhutni. Na toto sa pouziva vibracna platna. Pech sa pouziva na vibrovanie podkladu uplne inej konzistencie.

MiroM píše:

martin1 píše:mne tolko po uzabovani nekleslo, presiel som ot 8x, ten kamen 32-64 sa do seba zakliesnil a bolo.

Pouzil si makadam, alebo riecny strk? To si zaboval vibracnym pechom? Si to neviem celkom predstavit, ved ta zaba(pech) to dobre nezhutni. Na toto sa pouziva vibracna platna. Pech sa pouziva na vibrovanie podkladu uplne inej konzistencie.

ja som pouzil nieco lepsie ako makaradom a to lamany kamen frakcia 32-64 asi (9 m3 = 12 t asi) stalo to 202 sk/t (makadam 160 sk/t), zhutnil som vybracnou nohou 72 kg. je to pevne jak slak, tie kamane sa medzi seba zakliesnili.
Chcel som ale poprosit este jednu vec sa poradit - k tej vystuzi zakladovych pasov, kolko roxorov tam dat - budem ich pouzivat ako vyskove sondy, aby som vedel ako urovnat beton. Kolko by teda malo ist roxorov na bezny meter? staci vertikalne? a potom ked bude beton v pasoch ako tak zrely chcem don zapichat roxory na spojenie s buducimi debnianicmi, jedna debniaca ma dlzku 50 cm - kolko roxorov do nej? roxory staci priemer 10 mm?

Uz som tu o tom pisal ako som to robil ja. Najskor som si nakreslil v reze zaklady, aby som vedel , ake dlhe pruty budem potrebovat, zahol som ich aj hore aj dolu. Nakreslil som si detailne kladacsky plan tvarnic a presne som teda vedel kde budu pruty. Ked bol beton zavednuty, tak dvaja drzali pasmo a ja som podla okotovaneho vykresu vkladal do betonu zvislu vystuz. Pocet nespravne umiestnenych vystuzi: 0,0.
Ono si kazdy povie, ze da vystuz presne 1m od seba, vsak salovacky maju 50cm. Ale treba si uvedomit, ze v rohoch je to posunute, pripadne nie vsade vyjdu cele, alebo treba pocitat aj s polovickami a pod.

MiroM a naco si zahol tie roxory dole aj hore, aky to ma vyznam, co ked to nespravim?

Kazda vystuz ma svoju kotevnu dlzku.

Pre porovnanie:
mam 2 cm nitky. Chcem ju roztrhnut. Chytim do prstov z kazdej strany 1cm a taham. Nepodari sa mi to (vacsinou). Pretoze som ukotvil medzi prstami malu dlzku= mala kotevna dlzka. Ak mam tu istu nitku dlhu 50 cm, v pohode pretrhnem, kedze kazdy koniec si hoci aj omotam okolo ruky= dlha kotevna dlzka.

Pri zelezobetone je to to iste. Vystuz pracuje v mieste na ktore bola navrhnuta ale musi byt aj ukotvena aby sa prut z betonu nevysmykol (nevytiahol). Ak je malo miesta na kotvenie, koniec vystuze sa:
- ohyba (kotevna dlzka musi byt zachovana)
- prichytava sa na kotvy (napr. ocelove platnicky, kolma vystuz,... )
- uklada sa do miest v betone kde je vyssi tlak (nieco ako silnejsi stisk prstov)
Je to sice zlozitejsie ale na priblizenie staci.

Pre kazdy priemer roxora, triedu betonu a okrajove podmienky je predpisana kotevna dlzka. Strelim od brucha (uz mi pamat velmi nesluzi) R 10, B25, tlakova zona, kotelna dlzka = 47 cm.

T.j. ak chcem roztrhnut R10 a konce ulozim do betonovych (B25) valcekov a tie budem od seba tahat, potom roxor musi byt zapusteny v betone 47 cm (kazdy koniec).
Ak roxor ukotvim kratsie, nevyuzivam jeho pevnost, skor sa vytiahne z betonu ako by sa roztrhol = mohol som pouzit mensi priemer
Ak roxor ukotvim dlhsie, naplno vyuzijem jeho pevnost akurat zaplatim zbytocne za prebytocne konce zeleza, ktore nemaju funkciu.

A to vsetko zohladnil MiroM.

MiroM píše: [Geotextiliu pod kamen? Moze mi niekto vysvetlit aky to ma vyznam? Ved sa nic nestane, ked beton trocha zatecie aj medzi kamene, resp. strkove lozko.

myslim ze to tu bolo predtym vysvetlene tym, ze aby hlina a piesok, ci vzlinajuca voda nenarusali do buducnosti strukturu zhutneneho kamena. ja som d tu geo do zakl. pasov pod kamen, vyzera to pekne, ale mal som trochu starosti ju nasponovat, teraz ale na platni uz mam kamen a geo som nedal, lebo som ju vtedy nemal a kamen som musel rychlo odviest od suseda. teraz mi zostalo 50 m2 geo, budem ju este niekde potrebovat, ked len zacinam?