oStavbe.sk je nezávislé internetové diskusné fórum, ktoré sa zaoberá tematikou výstavby a rekonštrukcie rodinných domov a bytov. Je určene pre každého, kto má záujem zdieľať informácie o uvedenej problematike. Pre zapojenie do diskusií je potrebné sa zaregistrovať (stačí užívateľské meno a email).
1 - v prípade používanej žumpy ide o KOLIFORMNÉ baktérie, oostatné sa starať netreba 2 - Snad to ten beton přežije - savo prežije obyčajná omietka - opakovane na rovnakých miestach odstraňovanie plesní, rias, ... 3 - Žena to sama zatím nepozorovala manželka je primárna, ak si nevšimla, REÁLNE NESMRDÍ . Ale ty bakterie potřebujou něco k jídlu a obávám se, že v té dešťovce by chcíply hlady - to je presné - ak neostalo nič pôvodné, je to v poriadku a netreba sa tým vyrušovať. 4 - listí tam není - nejde iba o lístie, ide o rozpad materiálu strechy (drevo, machy, lišajníky, koróziu, spad z dopravy, energetiky, cementární a kadečoho iného, 5 - Zelenině je to jedno nie je to celkom tak, napríklad chlór (je v save?, je v ľudskom moči) znesie iba zeler ak plodiny "nestrádajú", voda je v poriadku, skúste sa presvedčiť, že nesmrdí. takže som sa dopracoval k riešeniu - nič netreba vymýšľať, žiadne savo a nádrž (už nebudeme používať slovo žumpa) sa nemusí opravovať nátermi a podobne. možná, časom, keď na dne pribudne vrstva spláchnutého materiálu, skúsiť to "smrdí smrdí" aby sa rozložil.
čerpadlo som myslel skôr až doslúži toto, tak pôjdem do ponorky v studni, nebolo to úplne jasne financie síce nepadajúp z neba, ale na kmplet závlahy by boli, problém je skôr v tom, že stále sa dím stromky, kríky atď, teraz robím deťom preliezky, domček..... skôr nie je ustálený tvar okolo domu až s a mi podarí, nakreslím tvar pozemku, dom a to čo už je dané ak dám tie hlavné rozvody a zni napojím rozdeľovače, z ktorých pôjdu už priamo vetvy k rozdeľovačom, načasujem to tak, aby to šlo za sebou len z tej danej hadice, dajme tomu že na tých 3 hadiciach budem mať na každej po 2 rozdeľovače, dajme tomu pôjde viac kábla, ale inak myslím je to jedno
woodergo píše:Áno, ako píše MartinH, citujem" Prietok zavisi od vykonu cerpadla a hydraulickeho odporu systemu" Keď kotolňu mám na prízemí, kotol zavesený niekde 1,20m od podlahy, tak odpor systému, nie je veľký, keďže čerpadlo bude tlačiť do výšky cca 2 metre, možno menej. MartinH - ešte otázka: zabudované čeradlo 25-70 je v ktorom kotli? Musím zistiť, či te Junkers Cerapur má ozaj najsilnejšie čerpadlo a stálo by za hriech vykúšať to bez prídavného čerpadla. Lebo či výmenník, alebo anuloid je zvýšenie náklodov na zapojenie, ale aj na kúrenie. Možno bude stačiť len total filter s odkalovačom ako ochrana kotla.
O tie vysky ani moc nejde. Ked cerpadlo tlaci vodu hore, rovnake mnozstvo "pada" dole a cerpadlu pomaha, celkovo sa to vyrovna.
Ja mam tepelne cerpadlo Nibe, nie plynovy kotol. Celkovu dlzku hadic u nas doma som nenasiel. Rozdelili mi to na 27 okruhov (4 rozdelovace).
Z mojich skromnych skusenosti by som cakal, ze keby cerpadlo nestihalo cerpat, voda by neodoberala dost tepla a teplota na vystupe kotla by rastla a kotol by cykloval.
===
Vymennik je ina tema. Domyslam si, ze ho niekto navrhol, lebo nie su pouzite hadice s garantovanou "kyslikovou barierou". Otazka je, ci skutocne prepustaju kyslik do vody a ci sa to neda riesit chemiou.
===
Anuloid je potom tretia tema. V jednoduchom systeme kotol-podlahovka s jednym cerpadlom netreba anuloid, ak je zabezpeceny dostatocny pocet otovorenych okruhov. Prakticky to znamena, ze nie su v rozdelovacoch termostaticke alebo podobne hlavice, co by mohli okruhy uzavriet.
Je možné, že nakoniec naozaj siahnem po Meidingerovej hlave. Ten kohút ma síce zaujal kvôli vynikajúcej ochrane proti kombinácii dážď + vietor, ale podmienkou je práve zaručenie pohyblivosti. Nepáčilo by sa mi rozkurovanie keď sa vietor tlačí "dole komínom". Ale ak by som sa rozhodol pre kohúta, tak určite pre nerezového, nie pozinkovaného.
Aké boli zhruba rozmery jamy na jeden trativod? Lebo nech to prepočítavam ako chcem, stále mi nejaké divoké čísla vyskakujú Mám plochu strechy 168 štvorcov a rozmýšľam, či urobiť dva trativody (jeden na dva zvody) alebo jeden veľký. Podložie je spraš, čiže nič extra priepustnosť. Čo som pozeral príspevky, tak pri terajších zrážkach je dobré mať pri rozlohe mojej strechy funkčný objem asi sedem a pol kubíka, čiže makadam ako výplň neprichádza do úvahy (to by musela byť aspoň 20 kubíková jama ), čiže tiež pôjdem asi cestou DT-čiek. Len tie rozmery jamy by ma zaujímali
. Ale ty bakterie potřebujou něco k jídlu a obávám se, že v té dešťovce by chcíply hlady - to je presné - ak neostalo nič pôvodné, je to v poriadku a netreba sa tým vyrušovať.
Len tie rozmery jamy by ma zaujímali 
Novinky
Zoznam mapovaných
Zdroje RSS