oStavbe.sk je nezávislé internetové diskusné fórum, ktoré sa zaoberá tematikou výstavby a rekonštrukcie rodinných domov a bytov. Je určene pre každého, kto má záujem zdieľať informácie o uvedenej problematike. Pre zapojenie do diskusií je potrebné sa zaregistrovať (stačí užívateľské meno a email).
Zdravím. Chcem sa spýtať za kamarátku. V januári sa nasťahovala do nového bytu (kolaudácia december 2017). Jedná sa o rodinný dom s tromi samostatnými bytovými jednotkami. V kúpelni na prízemí jej vychádza zápach z dvoch zásuviek, ktoré sú pri sebe a pár cm od nich je termostat, tak aj z neho. Smrdelo to ako odpad (žumpa), pričom bolo trochu citíť až štiplavejší zápach (asi čpavok). Vraj je to intenzívnejšie keď je nízky tlak vonku. Obdobný problém rieši aj jej sused zo susedného bytu. Tomu smrdí v kúpelni (nie zo sifónov) a z výpínačov a termostatu, ktoré sú v obývačke na stene susediacej s kúpelňou tiež vychádza čpavkový smrad. Na tej stene má osadenú klimatizáciu s odvodom kondenzu do odpadu v tej kúpelni (v utorok sa zrejme zistí či je ten kondenz cez nejaký sifón). Kamarátka má tiež klímu, ale trocha ďalej od kúpeľne (kde má napojený kondenz ideme ešte len zisťovať). Tretia suseda nemá klimatizáciu a takéto problémy so smradom nemá.
Viete mi poradiť čo by mohlo byť zdroj zápachu? Moje hypotézy sú takéto:
1.) Problém je v tom, že kondenz z klimatizácie je vyvedený do odpadu v kúpelni (buď tam nejaký sifón je, ale je neúčinný, alebo tam nie je vôbec). Zápach z odpadu ide cez potrubie kondenzu až ku klimatizácii a niekde priamo v klimatizácii prechádza elektrickou chráničkou a vracia sa do kúpelne a vychádza v tých zásuvkách. U toho suseda by to mohlo byť celkom logická príčina, pretože klíma,odpady a tie zásuvky sú v celku blízko (do 2 m), ale kamarátka má tú klímu o dosť ďalej. V oboch prípadoch by však znamenalo že ten smrad sa šíri smerom dolu (šikmo dolu). Ešte raz pripomínam, že druhá suseda, ktorá klímu nemá, tak nehlási takýto problém.
2.) niekde v stene v blízkosti tých zásuviek je chyba v kúpelňových odpadoch (možno chýba gumička, alebo nejaká iná netesnosť) a zápach prechádza cez drážky v tehle k najbližšiemu elektrickému vedeniu a popri chráničke ide von zo steny (okolo zásuvky).
Stretli ste sa s niečím takým? Viete poradiť ako čo najšetrnejšie určiť zdroj zápachu (rozmýšľal som odmontovať klímu a pričuchnúť si k tomu potrubiu kondenzu)?
Ešte doplnenie info: Stavba dvojpodlažná s rovnou strechou, tehla. U oboch to robí len v spodnej kúpelni. Elektrorozvody v chráničkách. Každý byt má vlastnú žumpu viac ako 10 m od domu (trocha vychádza smrad aj pri revíznej šachte pred domom). Každý byt má odvetranie na strechu.
Suhlas s __luky__m, treba pouzit osvedcene riesenie.
Niektore vyhody a nevyhody su jednorazove pocas stavby. Tie su druhorade. Ked to bude hotove, nikoho nebude v nasledovnych desatrociach zaujimat, ake to bolo pocas tych par tyzdnov realizacie, lebo potom ide uz len o tie dlhodobe uzitkove vlastnosti. No a v nich cislo 3 a 4 v zozname nevyhod su pre mna NO-GO. Predstava, ze treba obsluhovat klapky na fasade "podla potreby".
Automatická závlaha (nejen kapková) pro zeleninu a spol je v plánu. Aktuálně mi chybí čas na realizaci. Tedy se zalévá ručně hadicí.
Trávník se u nás nezalévá, protože na to prostě není dost vody (do jímky je svedeno odhadem 60m2 střechy). Jen teď mám vyseto nových cca 15m2 trávy, takže to zalévám denně.
3 - žena má aktuálně rýmu, což jí trochu diskvalifikuje z objektivního posouzení.
Diskutabilní nezávadnost vody (a důvod proč to řeším) má dva důvody: zelenina/ovoce a děti. 3 leté dítě úplně nechápe rozdíl a klidně se z té hadice napije.
Vychází mi z toho letos to do podzimu nějak doklepat a po sezóně jímku vypustit a pokusit se ještě jednou vyčistit ty stěny, tentokrát použít savo. Předtím jsem to čistil jen čistou vodou. Že bude potřeba jednou za čas vybrat kal ze dna je mi jasné a jsem s tím smířený.
woodergo píše:Áno, ako píše MartinH, citujem" Prietok zavisi od vykonu cerpadla a hydraulickeho odporu systemu" Keď kotolňu mám na prízemí, kotol zavesený niekde 1,20m od podlahy, tak odpor systému, nie je veľký, keďže čerpadlo bude tlačiť do výšky cca 2 metre, možno menej. MartinH - ešte otázka: zabudované čeradlo 25-70 je v ktorom kotli? Musím zistiť, či te Junkers Cerapur má ozaj najsilnejšie čerpadlo a stálo by za hriech vykúšať to bez prídavného čerpadla. Lebo či výmenník, alebo anuloid je zvýšenie náklodov na zapojenie, ale aj na kúrenie. Možno bude stačiť len total filter s odkalovačom ako ochrana kotla.
O tie vysky ani moc nejde. Ked cerpadlo tlaci vodu hore, rovnake mnozstvo "pada" dole a cerpadlu pomaha, celkovo sa to vyrovna.
Ja mam tepelne cerpadlo Nibe, nie plynovy kotol. Celkovu dlzku hadic u nas doma som nenasiel. Rozdelili mi to na 27 okruhov (4 rozdelovace).
Z mojich skromnych skusenosti by som cakal, ze keby cerpadlo nestihalo cerpat, voda by neodoberala dost tepla a teplota na vystupe kotla by rastla a kotol by cykloval.
===
Vymennik je ina tema. Domyslam si, ze ho niekto navrhol, lebo nie su pouzite hadice s garantovanou "kyslikovou barierou". Otazka je, ci skutocne prepustaju kyslik do vody a ci sa to neda riesit chemiou.
===
Anuloid je potom tretia tema. V jednoduchom systeme kotol-podlahovka s jednym cerpadlom netreba anuloid, ak je zabezpeceny dostatocny pocet otovorenych okruhov. Prakticky to znamena, ze nie su v rozdelovacoch termostaticke alebo podobne hlavice, co by mohli okruhy uzavriet.
Je možné, že nakoniec naozaj siahnem po Meidingerovej hlave. Ten kohút ma síce zaujal kvôli vynikajúcej ochrane proti kombinácii dážď + vietor, ale podmienkou je práve zaručenie pohyblivosti. Nepáčilo by sa mi rozkurovanie keď sa vietor tlačí "dole komínom". Ale ak by som sa rozhodol pre kohúta, tak určite pre nerezového, nie pozinkovaného.
Novinky
Zoznam mapovaných
Zdroje RSS